HISTÓRIA | 1952-1966:
V rokoch 1952 - 1953 zastihne katedru založenie SAV a USTARCH-u. Vedúci katedry - Prof. Havelka - sa stal členom korešpodentom a predsedom technickej sekcie SAV a tiež prvým riaditeľom Ústavu stavebníctva a architektúry. Budovanie katedry sa prenáša na mladších pedagógov, pričom niektorí asistenti odchádzajú do SAV, iní spolupracujú v rôznych formách. Doslova sa bojuje na viacerých frontoch.
V pedagogickej oblasti je nevyhnutné robiť rôzne úpravy študijných plánov, vyhraniť študijné profily, zosúladiť disciplíny jednotlivých špecializácií. Vo výskumnej oblasti, kde sa treba vyhraniť a špecializovať jednak ľuďmi, jednak vybavenosťou a priestormi, treba mať tiež kontakt so stavebným zázemím a vedieť, čo stavebníctvo potrebuje. V tom čase robí katedra celý rad zaťažkávacích skúšok vo vzťahu k účinkom na staticky neurčitú konštrukciu. Zaoberá sa otázkami aktivizácie podložia na mostných stavbách, rieši problémy sústredených síl zavádzaných do betónovej hmoty za účelom predpínania. Rieši ako ich podchytiť, alebo čím ich relatívne nedokonalými prostriedkami vyvodiť.
Tak sa v adresári prác katedry objavujú názvy: Suroviareň Horné Sŕnie, Grand hotel Trenč. Teplice, Turboagregát Závodu mieru, Priehrada Vir, Most v Dlhej na Orave, Fural - Bučina, Most cez Váh v Komárne, Bukas I. - Bukas II. a mnohé iné, ktoré je možné nájsť v zozname expertíz a projektov katedry.
Bukas I-II sa spomína preto, že išlo o rozšírenie problematiky prác o ohňom porušené konštrukcie, ktoré priniesli mnoho poučenia, a kde boli prvý raz použité tenzometrické tyčky zo skla. Zvlášť veľkou školou a zodpovednosťou boli pre katedru práce spojené so sereďským mostom, kde išlo o konštrukciu kompletne prefabrikovaného mosta so šiestimi poľami po 57 m, s celkom originálnym poňatím odskruženia a zopnutia pomocou lán s veľkým priemerom. V spomenutom prípade pracovníci katedry dokázali riešiť celý rad u nás celkom nových a zložitých odborných prác a otázok. Zvlášť je potrebné upozorniť na stanovenie pracovného diagramu a modulu pružnosti lana priemeru 100 mm, pri ktorom bol inštalovaný najdlhší deformometer našej experimentálnej praxe o dĺžke l = 57 m.
Všetky tieto práce si vyžadovali budovanie experimentálnej základne. Pod tlakom skutočnosti, že model na analýzu nestačí, budovala sa vybavenosť orientovaná skôr na zaťažovanie a meranie v teréne a stavali sa dielne na adaptáciu zariadení, prípadne výrobu modelov a zaťažovacích rámov vo veľkostiach použiteľných v skromných priestoroch katedry. Zápasilo sa s reguláciou teploty, vlhkosti i so svetlom a jeho zdrojmi, pokiaľ sa používalo ako meracie médium pri fotoregistrácii statických i dynamických meraní. Veľké ťažkosti robilo fyzikálne overovanie vstupných konštánt používaných materiálov, či betónu, ocele, alebo umelých hmôt, lebo nebolo dobre vybavenej skúšobne. Zadovážil sa aj 200 tonový lis, ale bol inštalovaný v suteréne a nedal sa dobre využívať, práve pre komunikačnú neprístupnosť, i keď sa na ňom skúšali betónové vzorky v rámci zavedených praktických cvičení z technológie betónu. Stále sa žiadalo budovať ťažké laboratórium, ale ako, keď každé budovanie objektov na škole bolo spojené so značnými ťažkosťami a pri odsúhlasovaní takejto investície ozývali sa nielen všetky katedry, ale aj fakulty a každý chcel uplatniť svoje záujmy, ale skôr ako objednávku, než ochotu prekonávať starosti s tým spojené. Najprv sa katedra pokúšala o adaptácie, dostavby, eventuálne prístavby na Tolstého ulici. Nič sa však nedarilo, nebola ani možnosť výstavby novej budovy fakulty.
Medzičasom sa však pracovalo na teoretických prácach a tak vychádzajú diela "Predpäté kruhové základové dosky premenného prierezu" a "Rámové konštrukcie mostové a halové". Prvá z nich je poctená Štátnou cenou K.G. a treba ju zvlášť spomenúť, pretože tématika kruhovej dosky vstúpila do prác katedry už projektom trnavského vodojemu počas vojny, ale Prof. Havelka so svojimi spolupracovníkmi sa s ňou stále zaoberal a dotiahol ju až do štádia rotačnej predpätej základovej škrupiny, ktorá sa ukázala byť veľkým predvídaním, pretože táto myšlienka je dnes prakticky aplikovaná na celom rade vežových konštrukcií na celom svete. V neskorších rokoch prerástla do teórie lineárnej redukcie plošných konštrukcií, a to v prvom dieli "Rotačné nosné plochy", kde dôležitým impulzom bolo kopulové dno koncentrickej dvojitej vodnej nádrže a v druhom dieli ako "Tvarove zvláštne a spojité mostové dosky". Mostové dosky všeobecného tvaru a prierezu, tiež ako spojité, sa žiadali a žiadajú v mostnom staviteľstve s ohľadom na nutnosť prísne podriadiť tvar požiadavkám dopravy čo do smeru, výšky ako i vetvenia.
V tomto čase katedra vstupuje aj na medzinárodné fórum referátmi o svojich prácach na konferenciách a zúčastňuje sa aj organizácie medzinárodných vedeckých podujatí u nás. Tam odznievajú témy o problémoch šmyku a krútenia, o modelových podobnostiach, o interferencii svetelných mriežok, o predpätých staticky neurčitých konštrukciách.
V roku 1958 nastáva výmena vedúceho katedry. Novým vedúcim sa stáva Doc. Ing. J. Trokan, ktorý bol potom v rokoch 1962 - 1963 dekanom Stavebnej fakulty. Po vytvorení Stavebnej fakulty - zlúčením Fakulty inžinierskeho staviteľstva a Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva v roku 1960 prichádzajú na katedru pracovníci z oblasti pozemného staviteľstva. Okrem viacerých projektov títo pracovníci v rokoch 1954-58 pod vedením Doc. Harvančíka vykonali podrobný statický prieskum zachovalej časti bratislavského hradu a vypracovali staticko-konštrukčný projekt rekonštrukcie. Podieľali sa tiež na statickej časti projektu prvého panelového domu. Práce, ktoré vykonávali v oblasti prefabrikácie v tomto období, boli v našej oblasti nové a pokrokové. Stenové i stropné panely mali nosné rámiky z vopred predpínaného betónu. Obytné domy z BA - panelového systému mali široké uplatnenie v Bratislave i okolí.
Katedra sa zúčastnila prác a staticky riešila problémy okolo novej stavebnej technológie zdvíhaných stropov, ktorá sa po prvý raz použila vo väčšej miere na objekte Matice slovenskej v Martine.
V rokoch 1965 došlo v Závode Slov. hodváb v Senici k zrúteniu 5-tich spínaných predpätých väzníkov dĺžky 18 m. Príčinou havárie bolo agresívne chemické prostredie a nekvalitná injektáž káblových kanálikov. Katedra navrhla a realizovala rekonštrukciu ďalších 40 väzníkov.
7.mája 1964 bol položený základný kameň pre výstavbu nových objektov Stavebnej fakulty v priestoroch Slovanskej a Starohorskej ulice. Do prvého ukončeného A-bloku sa katedra presťahovala v roku 1966 na 3. poschodie, kde sídli dodnes.
Pokračovať ďalej na HISTÓRIA | 1967-1991
