Katedra stavebnej mechaniky

Pôvodnými pracoviskami, z ktorých neskôr vznikla Katedra stavebnej mechaniky boli Ústav mechaniky založený prof. A. Buganom v roku 1938 pri vzniku SVST a Ústav stavebnej mechaniky založený A. Tureckým v roku 1940. Po vzniku FIS bola z týchto ústavov vytvorená Katedra mechaniky a neskôr Katedra stavebnej mechaniky. Po vzniku FAPS bola založená Katedra mechaniky a konštrukcií pozemných stavieb. Zlúčením týchto dvoch katedier na FIS a FAPS vznikla Katedra stavebnej mechaniky na SvF.

Medzi významné osobnosti, ktoré sa podieľali na vybudovaní základov a rozvoji katedry patria profesori: A. Bugan, A. Turecký, O. Novák, J. Ducháček, J. Harvančík, J. Sobota, J. Kaiser, J. Ravinger, J. Lovíšek, J. Sumec J. Králik a iní.

Veda a výskum v oblasti stavebnej mechaniky a príbuzných odborov tvorili počas celého fungovania katedry neoddeliteľnú súčasť jej aktivít. Prof. Turecký rozvinul metódu postupného rozvádzania deformácií. Prof. Sobota ako jeden z prvých pedagógov v bývalej ČSSR zaviedol a prispel k rozvinutiu metódy konečných elementov, konečných pásov i metódy okrajových elementov. Prof. Harvančík sa podieľal na riešení statiky i stability panelových stavieb. Prof. Kaiser rozvinul kategorizáciu a statické riešenie viacvrstvových valcových škrupín. Prof. Ravinger riešil stabilitné problémy a ďalej rozvíjal metódu konečných pásov. Prof. Lovíšek skúmal optimalizačné metódy v oblasti aplikovanej mechaniky. Prof. Sumec sa venoval problematike mriežkových škrupín, biomechanike a väzkopružnosti materiálov. Prof. Králik sa stal priekopníkom využívania výpočtovej techniky a komplexných výpočtových programov v oblasti statiky a dynamiky a venoval sa bezpečnosti a spoľahlivosti jadrových elektrární.