Stanovenie kritických parametrov aktivizácie zosuvných území ohrozujúcich dopravné a vodné stavby. VEGA č. 1/0533/14. Doba riešenia 2014-2016.
Zodpovedný riešiteľ: KOPECKÝ M. Zástupca zodpovedného riešiteľa: FRANKOVSKÁ J. Riešitelia: ONDRÁŠIK M., BRČEK M., PANUŠKA J.
Cieľom projektu bolo metódami geotechnického monitoringu prognózovať možnú aktivizáciu zosuvných území ohrozujúcich dopravné a vodné stavby. Na základe analýzy doterajších údajov a výsledkov meraní získaných počas riešenia projektu bola vypracovaná metodika stanovenia kritických hodnôt parametrov pre aktivizáciu zosuvov. Kritické hodnoty reprezentujú varovný signál na záchranu majetku a ľudských životov. Medzi hodnotené parametre patria priamo merateľné deformácie na povrchu a v hĺbke zosuvov, deformácie sanačných prvkov, ale aj faktory prispievajúce k aktivizácii zosuvov akými sú zrážky, tlakové účinky podzemných vôd a pod. Výstupy z riešenia projektu budú slúžiť projektantom a staviteľom dopravných a vodných stavieb v zmysle požiadaviek STN EN 1997-1, podľa ktorej je pri použití observačnej metódy potrebné poznať prípustné medze správania horninového prostredia. Výstupy umožnia nielen bezpečnejší návrh stavieb, ale aj ich prevádzku s minimalizovaním rizika ohrozenia majetku a aj životov ľudí.
Analýza účinnosti odvodnenia pri sanácii nestabilných svahov. VEGA č. 1/0530/19. Doba riešenia 2019-2021.
Zodpovedný riešiteľ: KOPECKÝ M. Zástupca zodpovedného riešiteľa: FRANKOVSKÁ J. Riešitelia: KAPUŠANSKÝ J., ONDRÁŠIK M., BRČEK M., SÚĽOVSKÁ M., STACHO J., KUČOVÁ E.
Voda zohráva rozhodujúcu úlohu pri vzniku, alebo aktivizácii väčšiny porúch vo svahoch. Metódy sanácie svahov založené na ich odvodnení patria preto medzi najúčinnejšie a aj najčastejšie používané. Účinnosť sanácie je však potrebné dlhodobo kontrolovať metódami monitoringu. Základným cieľom predkladaného projektu bolo vypracovať metodiku na stanovenie účinnosti odvodňovacích sanačných opatrení v nestabilných svahoch počas výstavby a prevádzky. Na vybraných sanovaných svahoch na Slovensku a vo svete boli analyzované dostupné dáta z monitoringu. Následným experimentálnym výskumom a modelovaním správania sanovaného horninového prostredia boli stanovené parametre a ich kritické hodnoty, ktoré sú rozhodujúce na stanovenie účinnosti a funkčnosti jednotlivých typov sanačných opatrení v rôznych geologických prostrediach. Výstupy z riešenia projektu umožnili v stavebnej praxi optimalizovať návrh sanácie nestabilných svahov. Ďalším výstupom boli aj odporúčania pre revitalizáciu sanačných prvkov.
Výskum hydromechanického správania zemín a skalných hornín pre modelovanie multifyzikálnych procesov v geotechnike. VEGA č. 1/0842/18. Doba riešenia 2018-2020.
Zodpovedný riešiteľ: FRANKOVSKÁ J. Zástupca zodpovedného riešiteľa: KOPECKÝ M. V Riešitelia: PANUŠKA J., MUŠEC P., KUVIK M., JANTÁK V.,
Súčasné požiadavky na dlhodobo udržateľný rozvoj v kontexte energetického a odpadového hospodárstva spolu s rozvojom infraštruktúry a vývojom klimatických zmien kladú vysoké nároky na používanie a životnosť geotechnických konštrukcií. Pre ich spoľahlivé navrhovanie je potrebné zaručiť vysokú presnosť určenia hydro-mechanických parametrov zemín a skalných hornín. Tieto parametre stanovené laboratórnymi a terénnymi skúškami v projekte boli použité v modelovaní multifyzikálnych procesov prebiehajúcich v horninovom prostredí. Namerané parametre a výpočtové modely boli verifikované na základe spätných analýz a geotechnického monitoringu.
Okrajové podmienky ovplyvňujúce medzné stavy geotechnických konštrukcií. VEGA projekt 1/0882/16 Doba riešenia 2016-2018.
Zodpovedný riešiteľ: TURČEK P. F Zástupca zodpovedného riešiteľa: FRANKOVSKÁ J. Riešitelia: SÚĽOVSKÁ M., STACHO J., PANUŠKA J.,
Projekt sa zameral hlavne na analyzovanie okrajových podmienok, ktoré vstupujú do navrhovania geotechnických konštrukcií. Analyzovala sa možnosť využitia jednotlivých typov materiálových modelov, ich vhodnosť a použiteľnosť na overenie medzných stavov geotechnických konštrukcií. Do popredia sa dostáva stále viac ako rozhodujúci faktor návrhu pri náročnejších konštrukciách akými sú výškové budovy, mosty a pod. medzný stav používateľnosti. Projekt riešil hlavne možnosti určenia relevantných vstupných hodnôt pre jednotlivé modelované situácie, využitie meraní deformácií reálnych stavieb na spätnú analýzu stavu napätosti a časového vývoja sadania. Značná pozornosť sa sústredila aj na matematické modelovanie interakcie prevažne pažiacich a oporných konštrukcií s horninovým prostredím, zameranú na analyzovanie medzných hodnôt vodorovných deformácií pažiaceho systému, optimalizáciu okrajových podmienok geotechnických modelov a kalibráciu parciálnych súčiniteľov bezpečnosti.
Analýza rizikových faktorov determinujúcich bezpečnosť hrádzí vodných stavieb. VEGA projekt 1/0452/17 Doba riešenia 2017 - 2020.
Zodpovedný riešiteľ: BEDNÁROVÁ E. Zástupca zodpovedného riešiteľa: Slávik I. Riešitelia: ŠKVARKA J., GALLIKOVA Z.
Bezpečnosť vodných stavieb (VS) je vysoko závislá od faktorov prírodného prostredia a od ich reálneho definovania. Je to variabilita hydrologických, geologických, hydrogeologických i geotechnických podmienok, tiež parametre hrádzí, faktor času, spoľahlivosti monitoringu a i. Predmetom skúmania budú priehrady, hrádze odkalísk a nízke vzdúvacie objekty na tokoch. Cieľom projektu bude analýza miery vplyvu prírodných faktorov na ich bezpečnosť s ohľadom na ich vek a význam, možnosti minimalizácie ich negatívnych dopadov na životné prostredie. U odkalísk tiež analýza kolapsibility geomateriálov tvoriacich hrádzový systém. K dosiahnutiu cieľov budú využité numerické modelovanie, laboratórne a terénne experimenty, dátové súbory experimentálnych meraní a meraní in situ a ich štatistická analýza. Do analýzy budú zahrnuté aj archívne výsledky získané v minulosti. Výsledky projektu by mali prispieť k zvýšeniu bezpečnosti VS, k optimalizácii monitoringu a k redukcii ich negatívnych dopadov na okolie a životné prostredie.
PVE Čierny Váh. Analýza filtračného režimu v telese a v podloží hrádze dolnej nádrže. Expertíza. Bratislava : Slovenská technická univerzita, Stavebná fakulta 131 s. Doba riešenia 2017.
Zodpovedný riešiteľ: BEDNÁROVÁ E. Zástupca zodpovedného riešiteľa: Slávik I. Riešitelia: ŠKVARKA J.
Nádrž PVE Čierny Váh bola vytvorená prehradením údolia toku priehradou výšky 18,5 m nad terénom, s dĺžkou v korune 375 m. Celkový objem nádrže je 5,1 mil. m3. Komplikované geologické pomery podložia priehrady - rozpukané dolomity s lokálnym výskytom tektonických brekcií a ílov, s ojedinelým výskytom intenzívnych porúch – si vyžiadali vybudovanie injekčnej clony v podloží priehrady. Jej hĺbka je cca 20 v oblasti údolnej nivy a cca 60 m v oblastiach údolných svahov. Počas doterajšej, viac ako 30 ročnej prevádzky vodného diela boli vo vývoji vztlakov v pravostrannej oblasti podložia priehrady zaznamenané lokálne anomálie. Ich neštandardne vysoké hodnoty na vzdušnej strane injekčnej clony sa stali predmetom diskusií a podnetom pre jej sanáciu. Vzhľadom na zabezpečenie spoľahlivej funkcie vodného diela bola vykonaná komplexná analýza vplyvu dlhodobej prevádzky nádrže na bezpečnosť priehrady.
