História

Publikácia k 80. výročiu SvF STU v Bratislave (vydaná v roku 2018) Stavebná fakulta STU v Bratislave: 80 rokov

OBSAH: 1937 - Vysoká škola technická Dr. Milana Rastisla­va Štefánika v Košiciach | 1939 - Slovenská vysoká škola technická v Brati­slave |1991 - Slovenská technická univerzita v Bratislave

---

Vysoká škola technická Dr. Milana Rastisla­va Štefánika v Košiciach

Dňa 25. 6. 1937 nadobudol platnosť zákon č. 170 Zb. z. a n. prijatý Národným zhromaž­dením Čes­ko­sloven­skej republiky, ktorým sa v Košiciach zriadila štátna vy­soká škola technická s názvom Vy­soká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefáni­ka (VŠT).

Podľa uvedeného zákona, § 3, „Ako prvé zria­ďujú sa počiatkom študijného roku 1938/39 študij­né odde­lenia:

1. oddelenie „inženierskeho“ staviteľstva kon­štruktívneho a dopravného,
2. oddelenie „inženierskeho“ staviteľstva vo­dohospodárskeho a kultúrneho,
3. oddelenie „zememeričského“ inžinierstva.“

V júli 1938 boli menovaní prví desiati profesori VŠT M. R. Štefánika v Košiciach. Zlože­nie profe­sor­ského zboru bolo:

PhDr. Jur Hronec - profesor matematiky
Ing. Dr. techn. Alois Tichý - profesor geodézie
JUDr. Ing. Karel Křivanec - profesor dopravníctva
Ing. arch. Miloslav Kopřiva - profesor pozem­ného staviteľstva
Ing. Štefan Bella - profesor pre staviteľstvo a hospodárstvo vodné
RNDr. Josef Sahánek - profesor technickej fy­ziky
PhDr. Jozef Kaucký - profesor matematiky
RNDr. Jiří Klapka - profesor deskriptívnej geometrie
RNDr. Dmitrij Andrusov - profesor geológie
Ing. Dr. techn. Anton Bugan - profesor mecha­niky

Na 1. zasadnutí profesorského zboru 4. 8. 1938 sa stal prof. Hronec prvým rektorom VŠT.

Otvore­nie školského roka 1938/39 bolo 5. 12. 1938 v Martine (pôvodný termín ot­vorenia - 30. 10. 1938 musel byť zrušený a VŠT presunutá do Martina, keď po vie­denskej arbitráži boli Košice a južné Slo­vensko obsa­dené horthyovským vojskom). V prvom školskom roku študovalo na vysokej škole 63 študen­tov.

Otvorením a začatím výučby na troch oddele­niach, zameraných na vý­chovu študentov v oblasti sta­vebníctva, vodného hospodárstva, geodézie a kartografie, sa položili základy dneš­ného moder­ného technické­ho školstva na Slo­ven­sku, ako aj základy Stavebnej fa­kulty STU v Bratislave, jej študij­ných od­borov a zá­kladných pracovísk - katedier.

Vládnym nariadením zo dňa 14. februára 1939 zmenila vláda Československej re­publiky ešte po­čas pôsobenia školy v Martine jej názov na Slo­venskú vysokú školu technickú (SVŠT).

Slovenská vysoká škola technická v Brati­slave

Po vytvorení Slovenského štátu v marci 1939 zrušil slovenský snem medzi inými aj zá­kon o vy­so­kej škole technickej z roku 1937 a prijal nový zá­kon. Zákon č. 188 Sl. z. zo dňa 25. 7. 1939 zriadil školu už pod názvom Slovenská vysoká škola technická a za sídlo jej definitívne určil Bratislavu. Dô­vo­dová správa tohto zákona však jasne ho­vorí, že novozriadená škola je po­kračovateľkou Vysokej školy tech­nic­kej M. R. Štefánika a že školský rok 1939/40 je druhým školským rokom vysokej školy technickej zriadenej v roku 1937.

Nový zákon zriadil namiesto doterajších troch oddelení kompletnú vysokú školu technic­kú so šies­timi odbormi s dvanástimi oddeleniami, z ktorých sa však niektoré nerealizovali.

Odbor inžinierskeho staviteľstva, Odbor špeciálnych náuk, Odbor architektúry a pozemného stavi­teľ­stva SVŠT v Bratislave

Pre históriu a súčasnosť našej fakulty bolo dô­ležité a rozhodujúce, že počnúc škol­ským rokom 1939/40 sa po vydaní vládneho nariadenia č. 236 Sl. z. zo dňa 20. sep­tembra 1939 na STU otvorili (už v Bratislave) tri odbory s piatimi oddeleniami:

1. Odbor inžinierskeho staviteľstva (OIS) s oddelením konštruktívnym, dopravným a vo­do­hospo­dár­skym a oddelením kreslenia pre kandi­dátov učiteľstva na stredných školách,
2. Odbor špeciálnych náuk (OŠN) s oddelením zememeračským a oddelením prírodných vied pre kan­di­dátov učiteľstva na stredných školách,
3. Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho in­žinierstva s oddelením lesníckeho in­žinier­stva.

Sídlom Odboru inžinierskeho staviteľstva boli budovy na Vazovovej a Mýtnej ulici a od roku 1945 aj na Tolstého ulici.

Mýtna ul.	Vazovova ul.	Tolstého ul.

K rozvoju a odbornému rastu OIS výrazne pris­peli osobnosti, ktoré stáli v jeho čele ako dekani:

	prof. Karel Křivanec (1940/41,1946/47)
	prof. An­ton Turecký (1941/42 - 1944/45)
	prof. Emil Belluš (funkciou pove­rený v apríli 1945)
	prof. Peter Da­nišovič (1945/46)
	prof. Karel Havel­ka (1947/48)
	prof. František Sklenář (1948/49)
	prof. Jan E. Koula (1949/50)

Dekanmi OŠN boli významné osobnosti, ktoré položili základ dnešnému odboru geodézia a kartografia:

	prof. Ján Mikuša (1941/42 - 1943/44)
	prof. Dimitrij An­drusov (1944/45, 1945/46)
	prof. Dr. Gabriel Čeněk (poverený v apríli 1945, 1946/47, 1948/49)
	prof. Ing. Ján Krajčí (1947/48)
	prof. František Kuska (1949/50)

K ďalšej organizačnej zmene, majúcej vplyv na vývoj Stavebnej fakulty, došlo v školskom roku 1947/48, keď sa od OIS odčlenilo od­delenie kres­lenia a maľovania a zriadilo sa oddelenie architek­túry a pozemného staviteľstva. V roku 1950 sa od­delenie architektúry a pozemného staviteľstva od­delilo z OIS a stalo sa zá­kladom novozriadeného Odboru architektú­ry a pozemného stavi­teľstva (OAPS).

Fakulta inži­nierskeho stavi­teľstva, Fakulta architektúry a pozem­ného staviteľstva

Zákonom o vysokých školách č. 58/1950 Zb. z 18. mája 1950 boli odbory premenované na fa­kulty a ústavy na katedry, čím od školského roku 1950/51 vznikla z OIS Fakulta inži­nierskeho stavi­teľstva (FIS), z OAPS Fakulta architektúry a pozem­ného staviteľstva (FAPS) a z OŠN Fakulta špeciálnych náuk (FŠN). Fakulta špeciálnych náuk v šk. roku 1951/52 zanikla a študenti zeme­meračské­ho inži­nierstva sa začlenili k FIS. V roku 1952 vznikla Fa­kulta eko­nomic­kého inžinier­stva (FEI), kde bol zriadený aj smer stavebný.

Vo funkcii de­kanov FIS stáli tieto významné osobnosti - prof. Otakar Novák (1950/51), prof. Oto Dub (1951/52 - 1955/56), prof. Pavol Peter (1956/57 - 1958/59) a prof. Lu­káš Macura (1959/60).

Dekanmi FAPS boli: prof. Alfréd Piffl (1950/51 - 1951/52), prof. Gabriel Čeněk (1952/53, 1955/56), prof. Emanuel Hruška (1953/54 - 1954/55), prof. Vladimír Karfík (1956/57 - 1957/58) a prof. Ján Svetlík (1958/59 - 1959/60).

Stavebná fakulta SVŠT

Ďalšie významné zmeny v organizačnej štruktú­re SVŠT nastali v roku 1960, keď došlo k zlúčeniu FIS a FAPS, a tým k vytvoreniu Stavebnej fakulty (SvF), ku ktorej bol v tom istom roku pričlenený aj sta­vebný smer zo zaniknutej Fakulty ekonomické­ho inžinierstva. V takejto po­dobe existovala Sta­veb­ná fakulta až do roku 1976, keď sa z nej odčle­nili štyri katedry, ktoré za­bezpečovali výučbu ar­chitektú­ry a urbanizmu a z ktorých bola vytvorená Fa­kulta architektúry.

Z celkového vývoja štúdia na Stavebnej fakulte je jednoznačné, že dnešné odbory inži­nierskeho štúdia majú korene už v roku 1937. Možno pove­dať, že z pôvodného oddelenia kon­štruktívneho a do­pravného vznikol od­bor inžinierske konštruk­cie a dopravné stavby a z oddelenia inžinierske­ho sta­viteľ­stva vodo­hospo­dárskeho a kultúrneho odbor vodné hospo­dárstvo a vodné stavby; ze­memerač­ské inži­nierstvo sa stalo základom pre dnešný odbor geo­dézia a kartografia. Odbor po­zemné stavby a architektúra má ko­rene v odde­lení architektúry a pozemného staviteľstva Odboru inžinierskych stavieb. Zo sta­vebného smeru Fa­kulty ekono­mického inžinierstva vznikol odbor ekonomika a riadenie stavebníctva. Vývoj sta­vebníctva si postupne vyžiadal vznik nových odbo­rov: materiálové inžinier­stvo, technické za­ria­denia bu­dov, rea­lizácia stavieb a od roku 2001 i novoakreditovaný odbor inžinierstvo životného prostredia a odbor Civil Engineering.

S postupným rozvojom fakulty a prudkým ras­tom počtu jej poslucháčov bolo po­trebné hľadať nové priestory pre katedry i pedagogický proces, preto sa v roku 1964 za­čala stavať nová budova Sta­veb­nej fa­kulty na Starohorskej (dnes Imricha Karvaša) a Radlin­ského ulici s do­minantnou 23-poschodo­vou budo­vou, o čo sa za­slúžil hlavne vtedaj­ší rektor SVŠT a neskôr minister stavebníctva prof. Jozef Trokan. Budova bola kom­pletne dokončená a daná do uží­vania v auguste 1974. Do­dnes je sídlom SvF STU. Pô­vodná budova na Námestí slo­body je dnes síd­lom Fa­kulty architektúry STU.

Dekanmi Stavebnej fakulty od roku 1960 boli:

	prof. Boris Boor (1960/61 - 1961/62)
	prof. Jozef Tro­kan (1962/63)
	prof. Peter Nahálka (1963/64 - 1965/66)
	prof. Ľudovít Grenčík (1966/67 - 1969/70)
	prof. Martin Halahyja (1970/71 - 1972/73)
	prof. Ernest Mäsiar (1973/74 - 1979/80)
	prof. Milan Bielek (1980/81 - 1990)
	prof. Dušan Majdúch (1990 - 1994)
	prof. Ľudovít Fillo (1994 - 2000)
	prof. Dušan Petráš (2000 - 2007)
	prof. Alojz Kopáčik (2007 - 2015)
	prof. Stanislav Unčík (2015 - )

6 pracovníkov fakulty pôsobilo na čele SVŠT ako rektori:

	prof. An­ton Bugan (1940/41)
	prof. Štefan Bella (1943/44 - 1944/45, 1946/47)
	prof. Karel Havelka (1949/50)
	prof. Štefan Chochol (1959/60 - 1962/63)
	prof. Jozef Tro­kan (1963/64 - 1968/69)
	doc. Igor Hudoba (1994 - 2000)

Slovenská technická univerzita v Bratislave

Zákonom SNR s účinnosťou od 1. apríla 1991 prijala Slovenská vysoká škola technická súčasný názov Slovenská technická univerzita v Bratislave.

---

Vo foyeri našej budovy