Prof. Ing. Dr. techn. Karel Havelka, DrSc.
(1900 - 1970)
Prof. Ing. Dr. tech. Karel Havelka, DrSc. sa narodil 13. januára 1900 v Brne, zomrel 15. septembra 1970. Rozvoj v oblasti práce s betónovými konštrukciami na Slovensku je úzko spätý s menom prof. Havelku, ktorý pôsobil na Stavebnej fakulte 30 rokov ako profesor pre odbor železobetónové konštrukcie a mosty. Vzhľadom na pretrvávajúcu 1. svetovú vojnu, stredoškolské vzdelanie ukončil predčasne vojnovou maturitnou skúškou a následne sa pripojil k rakúsko-uhorskej armáde. Po ukončení vojny, nastúpil na odbor stavebníctvo na VUT v Brne.
Po vysokej škole začal pracovať ako vysokoškolský učiteľ, získal doktorát a úspešne pod vedením profesora Ursínyho habilitoval. Na základe výzvy a úspešne absolvovaného konkurzu bol vymenovaný na post mimoriadneho profesora na Stavebnej fakulte SVŠT – dnešnej STU v Bratislave. V rokoch 1940 – 1958 bol vedúcim Katedry betónových konštrukcií a mostov. Pôsobil i v akademických funkciách, a to ako dekan (1947 – 48) a prodekan (1948 – 49) Odboru inžinierskeho staviteľstva a ako rektor (1949 – 50) a prorektor (1950 – 1953) SVŠT. Založil Ústav betónového staviteľstva a stal sa jeho riaditeľom.
Venoval sa dimenzovaniu železobetónových konštrukcií. Svoju vedeckú kariéru odštartoval svojou habilitačnou prácou, v ktorej definoval tzv. zástupný ohyb. Oblasť návrhu železobetónových konštrukcií obohatil o teóriu substitučného prierezu, na princípoch ktorého skonštruoval svoje známe parametrické betonárske pravítko.
Je autorom priameho riešenia kruhových dosiek premenného prierezu na účinky rotačne symetrického zaťaženia. Sformuloval vetu o energetickej rovnováhe, ktorú na základe svojho originálneho pohľadu na stabilitný problém vzperu uplatnil pri výpočte oceľových priehradových stožiarov vysielačov. Teória lineárnej redukcie plošných konštrukcií je vyvrcholením jeho staticko-pružnostných úvah. Havelkove myšlienky vyústili do novej výpočtovej metódy, ktorú neskôr publikoval ako metódu konečných pásov.
Je autorom projektov ako Dunajské veľtržné centrum (neskorší Park kultúry a oddychu – PKO), stredná škola s ubytovaním (teraz stará časť Farmaceutickej fakulty UK na Kalinčiakovej ulici v Bratislave), vežový vodojem výšky 65 m s kapacitou 1 200 m3 v Trnave.
Za vedeckú činnosť boli Karolovi Havelkovi udelené viaceré ocenenia – Národná cena Slovenského národného povstania (1948), Nositeľ štátnej ceny (1957), Rád práce (1965). V roku 1964 sa stal členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied a Československej akadémie vied. Pri príležitosti jeho sedemdesiatin mu v roku 1970 bola udelená Zlatá medaila Aurela Stodolu a tiež Zlatá Křížikova medaila Československej akadémie vied. Výsledky prác Karola Havelku sú veľmi vysoko cenené tak doma, ako aj v zahraničí.
Meno prof. Ing. Dr. techn. Karola Havelku, DrSc. nesie naša aula B 105.
Spracovala Mgr. Martina Porubčinová, PhD. (Katedra humanitných vied SvF) v spolupráci so študentmi SvF a s využitím materiálov Archívu STU
