História
Úzka väzba medzi architektúrou a pozemným staviteľstvom je základným predpokladom pre produkciu kvalitných stavebných diel. Je zároveň odrazom úrovne stavebnej kultúry na danom území. Bola typickou črtou nášho vysokoškolského systému, ktorý od 50-tych rokov 20. storočia vychovával absolventov najprv na FAPS a neskôr, do roku 1976 na Stavebnej fakulte, kedy vznikla na vtedajšej SVŠT samostatná Fakulta architektúry. Odvtedy až do roku 1990 sa pomerne vysoko špecializovaná umelecko-typologická výchova architektov čoraz viac odlišovala od exaktno-technickej výuky stavebných inžinierov na Stavebnej fakulte. Zmeny vo vysokom školstve po roku 1990, kedy sa aj SVŠT mení na STU, boli dôvodom vyššej autonómnosti fakúlt, ktoré mohli spôsobom výchovy absolventov flexibilnejšie reagovať na potreby trhu, generované praxou.
Z uvedených dôvodov sa aj na Stavebnej fakulte STU v Bratislave začínajú výraznejšie prejavovať tendencie opätovného nachádzania väzieb medzi architektúrou a pozemným staviteľstvom. V roku 1990 vzniklo na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Oddelenie pre architektonickú výučbu. Jeho vznik vyvolali spomínané zmeny koncepcie výučby na odbore Pozemné stavby, ktorý bol ako prvý v Československu akreditovaný pod názvom Pozemné stavby a architektúra (PSA) a doplnený o architektonickú výučbu, ktorá pred rokom 1989 absentovala. Vedúcim oddelenia bol Doc. Ing. arch. Jozef Liščák PhD., ktorý zabezpečoval výučbu aj prostredníctvom významných hosťujúcich pedagógov, akým bola aj významná etnografka pani Soňa Kovačevičová DrSc.
Spomínané Oddelenie pre architektonickú výučbu je možné považovať za predchodcu súčasnej Katedry architektúry, ktorá sa z neho oddelila v roku 1996 a fungovala ďalej ako samostatná profilová katedra. Katedra v dobe svojho vzniku predstavovala určitú formu reminiscencie pôvodnej FAPS, vzhľadom na odborný profil prevažnej časti pedagógov, ktorí katedru zakladali. Jednalo sa o osobnosti slovenskej a českej architektúry, akými boli Doc. Ing. arch Jozef Liščák,PhD. doc. Ing. Peter Špička, PhD., doc. Ing. arch. Elena Dohňanská, PhD., doc. Ing. arch. akad. arch Ľubomír Titl, prof. Ing. Arch. Mojmír Kyselka, PhD. a prof. Ing. arch. akad. arch. Miloslav Mudrončík. Položili základ výuky, v ktorej sa opätovne chápala komplexnosť architektonicko-stavebnej profesie. V roku 2003 bola Katedra architektúry zapísaná do medzinárodného zoznamu škôl architektúry ako 4. škola architektúry na Slovensku.
Súčasnosť
Dnešná katedra architektúry predstavuje pracovisko nového typu, čerpajúce z tradície predchodcov najmä v ambícii pokračovať v komplexnosti vzdelávania. Obsah výuky okrem tradičného architektonicko-stavebného rozmeru reaguje na aktuálne problémy spoločnosti a životného prostredia. V medziodborovom študijnom programe PSA sa jednoznačnejšie definuje viacvrstvový problém udržateľnosti, s dôrazom na jeho architektonické prejavy v nových trendoch, vyžadujúcich si nové filozofické aj technické riešenia. Výraznejšie sa výchova zameriava na redefinovanie pojmu stavebná kultúra, kedy sa principiálne jedná predovšetkým o predĺženie životnosti existujúcej štruktúry. Nové trendy sa potom v duchu udržateľnosti pretransformujú do princípov cirkulárnej ekonomiky, ochrany a obnovy identity. Oveľa širokospektrálnejšie je chápaný pojem obnovy, ktorý je možné aplikovať s rôznou mierou flexibility tak pri pamiatkovo chránených štruktúrach ako aj pri ostatných, často aj narušených štruktúrach.
Hlavným krédom katedry je výchova mladej generácie projektantov ku komplexnej empatickosti k prostrediu.
Tento jasne definovaný trend je vo výuke zabezpečovaný pedagógmi, rovnomerne pôsobiacimi v akademickom prostredí aj v praxi. V duchu interdisciplinarity spolupracujú s viacerými fakultami slovenských aj zahraničných univerzít. Kolektív vypracoval projekt Katedry UNESCO pre interdisciplinárnu obnovu architektonického dedičstva, v ktorom sa po prvý krát na Slovensku etabluje interdisciplinárne odborná platforma, podieľajúca sa aj na výuke asolventov.
