Vždy som chcel študovať v zahraničí. Hovorí sa predsa, že na Slovensku je všetko zlé. Na strednej škole sa mi vycestovať do zahraničia nepodarilo. Pravdupovediac som sa ani veľmi nesnažil. Hovoril som si, že na vysokej mi to ospevované štúdium v zahraničí už musí vyjsť. A našťastie vďaka Erasmus programu to aj vyšlo. Ak by som mal niekomu vysvetliť, čo je to Erasmus v jednej vete, tak by som povedal: “Je to dovolenka v zahraničí, za ktorú ti ešte aj zaplatia. Ak môžeš, tak sa zbaľ a skrátka choď.” No a tak som sa zbalil a šiel som… do Estónska.
Estónsko?
Mnohí sa ma pýtajú: "Prečo Estónsko?" A ja ich otázke úplne rozumiem. Čo môže ponúknuť krajina niekde na severovýchode Európy? Nie je to už náhodou Rusko? Pravdupovediac, ani ja som si ako prvú voľbu Estónsko nezvolil. Mojou prvou destináciou, ktorú som chcel v rámci Erasmu navštíviť, bolo Španielsko - iná kultúra, teplo, pohodička, mañana. Nanešťastie v španielskej Valencii, kam som si podal prihlášku, zrušili všetky anglické predmety. Na poslednú chvíľu som teda volil alternatívu. Voľba padla na Estónsko a konkrétne univerzitu v Tartu. A spravil som veľmi dobre.
Ako sa prihlásim?
Uzávierka prihlášok na Erasmus mobilitu je na konci januára predchádzajúceho akademického roka pred pobytom. Nasleduje výberové konanie a následne študenti podávajú prihlášky na vytipované univerzity v zahraničí. Proces je to pomerne hladký a so všetkým vám pomáhajú koordinátori na fakulte. Mojím najväčším problémom bolo nájdenie univerzity, ktorá ponúka podobné predmety, ako sa vyučujú na našej fakulte. Toto kritérium zúžilo výber univerzít v mojom prípade na zvládnuteľný počet.
Budem opakovať ročník?
Najväčšiu obavu, ktorú študenti mávajú, je uznávanie predmetov. Predstava, že pobyt v zahraničí vám predĺži štúdium o dva semestre, nie je pre každého úplne príjemná. V tomto prípade veľmi záleží na garantovi zodpovednom za vaše štúdium. Niektorí sú benevolentnejší, iní menej. Každopádne však odporúčam čo najpresnejšie „napárovať“ predmety na zahraničnej univerzite na naše slovenské predmety.
Yes, vybrali ma! Čo teraz?
Keď máte všetky dokumenty pripravené, tak je najhoršie za vami. V mojom prípade som sa na vycestovanie do Estónska nevedel dočkať. Keďže nerád zanedbávam teoretickú prípravu, tak som posledné dni pred odletom do Estónska poctivo čítal o estónskej kultúre a počúval podcasty. Tento moment ma utvrdil v tom, že Estónsko nie je len obyčajná krajina na severovýchode Európy. Estónsko je moderná krajina, z ktorej si ako rovnako postsocialistická krajina môžeme brať príklad. Viac o Estónsku, Estóncoch, Fínoch a Rusoch neskôr.
Trasu Viedeň - Tallinn neletí človek každý deň
Letel som z Viedne do Tallinnu, hlavného mesta Estónska. Musím povedať, že stáť sám na Schwechate s veľkým kufrom a myšlienkou, že v mojom novom bydlisku na nasledujúcich 5 mesiacov nikoho nepoznám, je celkom úzkostlivý pocit. Hrial ma jedine pocit z Ryanair letenky za 18 €.
Najčistejšie letisko na svete
Let z Viedne do Tallinnu trvá 2 hodiny, počas ktorých prekročíte jedno časové pásmo. Letisko v Tallinne je veľmi príjemné a čisté. Pravidelne dokonca vyhráva súťaže o najčistejšie letisko na svete. Dozvedel som sa, že je to kvôli tomu, že prvý estónsky prezident Lennart Meri viedol tlačovú konferenciu s japonskou delegáciou na toaletách letiska v Tallinne. Aby toho nebolo málo, tak tie toalety v tom momente neboli vôbec čisté. Estónsky prezident tvrdil, že Estónci sa musia hanbiť, aby sa niečo zmenilo. Táto rétorika zabrala a nasledujúci rok sa začala veľká renovácia letiska, ktoré je dodnes pomenované po prezidentovi, ktorý ho preslávil - Lennart Meri Airport.
Kde bývaš v tom Estónsku?... Vieš čo, v Žiline
Z Tallinnu som vyrazil autobusom do druhého najväčšieho mesta v Estónsku, kde budem študovať - mesto Tartu. Štatút druhého najväčšieho estónskeho mesta treba brať s nadhľadom. Tartu má len niečo vyše 100 000 obyvateľov. Zo srandy som všetkým doma rozprával, že si Tartu môžu predstaviť ako našu Žilinu.
Holanďania videli prvýkrát les
Aby som nezabudol na geografiu, tak Estónsko je rozlohou veľmi podobné Slovensku. Obyvateľov má však len niečo vyše jedného milióna, z čoho štvrtinu predstavuje ruská menšina. Estónsko však prekvapí svojou rovinatosťou. Najvyšší vrch tu má len 318 m n. m., čo robí tento pahorok najvyšším bodom všetkých pobaltských krajín - Litvy, Lotyšska a Estónska. Typickou scenériou Estónska je les na rovine s borovicami a brezami, ktorý tvorí 50 % rozlohy krajiny. Ak do toho pridáme čučoriedky, brusnice, jazerá a močiare, tak to je vlastne všetko, čo vie Estónsko po prírodnej stránke ponúknuť. Neočakávajte kopce, hory, skaly a dychberúce výhľady ako na Slovensku.
Za seba môžem povedať, že som na turistiku s ostatnými Erasmus študentmi prestal chodiť po dvoch výletoch, lebo som sa v estónskej prírode nudil. Veľmi vzdialene mi estónska príroda pripomína borovicový les na Záhorí, kam chodí celá Bratislava na huby. Borovicový les na Záhorí je síce pekný, no po pár hodinách prestane byť zaujímavý, lebo sa v ňom nič nemení. Nadšení boli azda len holandskí študenti, ktorí nadšene chodili na turistiku každý víkend. Im to však verím, lebo v Holandsku žiadne lesy nemajú.
Internát à la Mlyny na steroidoch
Prvé dni v mojom novom bydlisku, meste Tartu, boli veľmi príjemné. Privítal ma slušne zariadený internát a milý vrátnik, ktorý mi hneď povedal, ako bol ešte za socializmu na Slovensku.
Vyučovanie v Estónsku sa začína hneď 1. septembra. Prvý týždeň mali všetci zahraniční študenti Orientation week, počas ktorého sme spoznávali univerzitu, mesto a okolie. Úprimne musím povedať, že tak zaujímavý program na uvítanie som ešte nezažil. Nastolený trend pokračoval a celý môj pobyt sa niesol v duchu milej nápomocnosti Erasmus koordinátorky Karoli, ktorá odpovedala aj o desiatej večer. Bolo jej jedno, s čím som potreboval poradiť. Do dvoch minút odpovedala na otázky od života na univerzite až po obľúbenú reštauráciu v Tartu.
Prílev introvertov
Musím sa priznať, že jedným z dôvodov, prečo som chcel vycestovať je otestovanie vlastnej schopnosti vychádzať s neznámymi ľuďmi v neznámom prostredí. Na škole sme mali okolo 60 zahraničných študentov, medzi ktorými si bolo potrebné nájsť nových kamarátov. Niežeby som sa nechcel baviť s Estóncami, no každý nás varoval pred ich hanblivosťou. Hovorí sa, že ak je Estónec introvert, tak bude počas rozhovoru bude pozerať na svoje topánky. Ak je Estónec extrovert, tak sa bude počas rozhovoru pozerať na vaše topánky. Ak mám byť úprimný, tak to je pravda.
Mnohí Estónci a Fíni nevedia držať očný kontakt a trasie sa im počas rozhovoru hlas. Estónci to vysvetľujú tým, že každý v ich krajine má veľa životného priestoru, ktorý si chránia. Nečakajte preto small talk o počasí ani odpoveď na vašu americkú otázku: "How are you?". Nechápu to.
Ako si teda nájsť kamarátov? Začnite so zahraničnými študentmi. Tí sú všetci v rovnakej situácii ako vy. Nikoho nepoznajú, ničomu nerozumejú. Prvé dva týždne som preto každý večer trávil na izbách iných študentov a zapájal sa do každej aktivity. Po dvoch týždňoch som už celkom vedel, s kým sa ma zmysel dlhšie baviť a s kým nie. Kto zaspal prvé dva týždne a neukazoval sa v spoločnosti, tak ten to už nedohnal do konca pobytu.
Showmani iba v bare
Veľmi som chcel spoznať aj nejakých Estóncov. Klasický postup, ktorý mi bol odporúčaný, bolo ísť do baru a baviť sa s opitými domácimi študentmi. Ak sa Estónec opije, tak sa z nemluvniatka stane showman, ktorý tancuje bez trička na stole. Nevýhodou takéhoto zoznamovania je fakt, že si vás daný človek na druhý deň nepamätá, a keď aj áno, tak je z neho opäť nemluvniatko. Osobne som najviac Estóncov spoznal na tréningoch florbalu, kde je komunikácia nevyhnutná. Druhým, veľmi výdatným zdrojom zhovorčivých Estóncov bola sauna, kde ak vládzete v 95 °C rozmýšľať, tak sa dozviete rôzne dojemné príbehy. Sauna je zaujímavé miesto, ku ktorému sa mi viažu veľmi pekné spomienky. Čo všetko som sa v saune dozvedel spomeniem ešte neskôr.
School, work, party, repeat
Asi po mesiaci v Estónsku som si uvedomil, že som našiel svoju rutinu. Doobeda som chodil do školy, poobede som pracoval pre digitálnu agentúru Tricks a večer som chodil na tréningy florbalu a do sauny. Cez víkend sa žilo v meste a na výletoch, poprípade regenerovalo doma po ťažkom týždni. Mne rutina vyhovovala, lebo som sa chcel primárne sústrediť na školu a prácu (netreba sa len opíjať). Ak niekomu rutina nevyhovuje, tak vždy si vie vybrať z množstva aktivít, ktoré organizuje Erasmus Student Network niekoľkokrát do týždňa. Išlo o rôzne párty, výlety, filmové večery či športové aktivity. Kto chcel, ten sa bavil celý čas. Holanďania a Nemci, ktorí mali veľa peňazí, precestovali celé Pobaltie a Škandináviu od Vilniusu cez Rigu a Helsinki až po Štokholm.
Dovolenka či makačka?
V prvom rade by som chcel upozorniť na fakt, že štúdium na Erasme bude pravdepodobne ľahšie ako štúdium na domácej univerzite. Ak zvládate štúdium doma, tak na Erasme sa možno budete cítiť ako na dovolenke. To však určite neznamená, že sa nič nenaučíte. Okrem jazykového aspektu a zvládania akademickej komunikácie v angličtine zažijete určite aj iné študijné metódy ako na Slovensku. V Estónsku som nezažil písanie poznámok z prednášok a memorovanie informácií. Študijný systém je skôr zameraný na dopátranie sa k odpovediam po vlastnej osi a prezentácii svojich výsledkov. V praxi to znamená, že profesor niečo odprezentuje, následne si dané informácie overíte v praxi (laboratórium, softvér), a nakoniec vypracujete projekt, ktorý prezentujete pred celou skupinou.
Florbal, Fíni, sauna a národná hrdosť
V Estónsku a Lotyšsku sa mi páčil jeden sociálny aspekt, ktorý nám na Slovensku chýba. Estónsko je rovnako ako Slovensko postsocialistická krajina. Pád socializmu tu mali o niečo neskôr ako u nás, a to v roku 1991. Na rozdiel od nás, Estónci sú na svoju krajinu veľmi hrdí, čo dávali zahraničným študentom pocítiť. Napriek tomu, že počas takmer celej histórie boli pod nadvládou inej krajiny (rovnako ako my), tak o svojej histórii radi rozprávajú. Podstatné však je, že pred mnohými domami vejú estónske vlajky.
Estónci berú svoju krajinu ako startup, o ktorý sa spoločne starajú. Nie sú paralyzovaní históriou a náboženstvom. Nehádajú sa o hodnotových otázkach. Estónsko napreduje raketovým tempom a spomedzi všetkých postsocialistických krajín má skoro najvyšší HDP a životnú úroveň. V Estónsku sa tvorí podnikateľské prostredie, ktoré láka zahraničných investorov a podporuje digitálne technológie. Mimochodom, v Estónsku je celá komunikácia občana so štátom digitálna, vrátane elektronických volieb.
Estónci idú podľa fínskeho vzoru
Estónci sa veľmi chcú podobať Fínom a čerpajú od nich veľa inšpirácie. Vo Fínsku zarobí lekár 2 000 € za víkendovú pohotovosť. Priemerný plat lekára je 150 000 € ročne. Keď som toto počul, tak som mal chuť začať študovať medicínu a učiť sa po fínsky. Niekto môže argumentovať, že v Škandinávii sa platia 50 % dane. Vysoké dane sú pravda, no u nás nie sú daňové a odvodové podmienky nijak lepšie. Fíni, Švédi a Estónci dane radi platia, lebo vedia, že sa s nimi bude dobre nakladať.
Kamaráta na severe nenájdete. Ak áno, tak na celý život
Napriek silnej disciplíne a cieľavedomosti nie sú Estónci ani Fíni veľmi priateľskí. Trvá veľmi dlho, aby ste si získali naozajstného kamaráta. Na druhej strane však slovo "kamarát" znamená v Estónsku oveľa viac ako v západnej kultúre. O tomto fenoméne nám rozprával americký spisovateľ Justin Petrone, ktorý dlhodobo žije s estónskou manželkou v Estónsku. Justin napísal knihu My Estonia, ktorá sa stala v Estónsku veľkým hitom. Počas diskusie nám porovnával americkú kultúru s tou estónskou. Justin tvrdil, že ak vám Estónec povie, že je váš kamarát, tak musíte byť pripravený vstať z postele aj o polnoci a ísť mu pomôcť s pokazeným autom. Na druhej strane v USA je vaším kamarátom aj predavač v obchode, ktorého ste v živote predtým nevideli.
Veľmi vtipný bol aj jeho opis estónskej priamočiarosti. Justin nám povedal, že jedno ráno mu prišla správa od estónskeho kamaráta v znení: "Do you have a hammer?". Bodka. Nič viac. Vysvetlil to tak, že Estónci vám nebudú vysvetľovať, že pracujú na záhradnom projekte a chýba im kladivo a veľmi vás prosia, aby ste im ho požičali. Dokonca ani nepozdravia a nenapíšu to povestné "How are you?" v SMSke. Estónci napíšu správu v znení: "Do you have a hammer?”. Bodka. Nič viac.
Všade dobre, doma najlepšie
Estónsko mi dalo do života obrovské množstvo inšpirácie a spomienky, na ktoré do konca života nezabudnem. Také spomienky si doma, za výkresom v CADe alebo v Urpineri na pivku, nevytvoríte.
Choďte prosím aj vy do zahraničia - študovať, pracovať alebo “len” cestovať. Iba vďaka inšpirácii a dravosti spravíte so svojím životom a Slovenskom niečo, na čo budete hrdí.
Marek Jelok
Študent programu Krajinárstvo a krajinné plánovanie na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Zúčastnil sa Erasmus mobility na univerzite Estonian University of Life Sciences v Tartu (Estónsko). Absolvoval bilingválne gymnázium na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Od strednej školy podniká v oblasti IT a digitálneho marketingu.
Text, foto: Marek Jelok
