Zlepšenie prietoku vody v Klátovskom ramene a celkového stavu mokradí v Národnej prírodnej rezervácii Klátovské rameno bolo cieľom projektu, na ktorom spolupracoval tím z Katedry hydrotechniky SvF STU pod vedením profesora Andreja Šoltésza.
Klátovské rameno je prítokom Malého Dunaja a ide o turisticky atraktívnu oblasť. V minulosti bolo napájané vodou z Malého Dunaja, ale po povodniach začiatkom 20. storočia bolo od Malého Dunaja odrezané hrádzou. Odvtedy je zdrojom vody v jeho hornej časti len priesak z podzemnej vody, nižšiu časť zásobuje hlavne odvodňovací kanál Gabčíkovo – Topoľníky. Vďaka priesakom z podzemných vôd je voda v ramene veľmi čistá, avšak jej množstvo nestačí na zásobovanie, preto je jeho horná časť v dĺžke 700 m úplne suchá a ďalších 10 km toku sa striedajú suché časti s bezodtokovými jazerami.
Ako dostať vodu tam, kde chýba
Na spôsobe, ako dostať do ramena viac vody a vyčistiť ho od sedimentov bez bagrovania, pracovali v riešiteľskom tíme spolu s prof. Andrejom Šoltészom aj doc. Dana Baroková, doc. Martin Orfánus a Ing. Jakub Mydla. „Zámerom je dotovať Klátovské rameno vodou z Malého Dunaja. Dotácia by sa nerealizovala priamym napúšťaním, ale nepriamo, a to tak, že horný vyschnutý úsek by sa využil na filtráciu vody z Malého Dunaja do ramena,“ vysvetľuje profesor Šoltész. Filtrácia je potrebná z dôvodu nižšej kvality malodunajskej vody oproti vode v Klátovskom ramene.
Prof. A. Šoltész a Ing. J. Mydla v teréne
Odber vzoriek zeminy vo vyschnutej časti Klátovského ramena
Prof. A. Šoltész a Ing. J. Mydla pri odobere vzoriek
Plánovaný unikátny veľkopokus
Hydrotechnici vykonali bodové vsakovacie pokusy na meranie infiltračnej schopnosti skúmaného územia. „Aby sme sa pri filtrácii vyhli riziku rozliatia vody mimo Klátovského ramena, navrhli sme doplniť bodové merania vsakovacím veľkopokusom, ktorého úlohou by bolo určenie presného smeru prúdenia podzemných vôd a kvantifikácia výverových množstiev,“ dodáva profesor Šoltész. Pre veľkopokus vypracovali matematický model prúdenia vody. V prípade realizácie by išlo o jedinečný pokus, ktorý sa v takomto rozmere ešte nerobil. V lokalite by bol inštalovaný systém pozorovacích sond na sledovanie hladín podzemnej vody, aj na meranie prietoku na overenie, či dotovaná voda prúdi požadovaným smerom. Keďže veľkopokus je rozsahom aj finančne náročný, na realizáciu je potrebný pokračujúci grant a súhlas majiteľov dotknutých pozemkov.
Oblasť vsakovacieho veľkopokusu
Mapa hĺbok pri prietoku Q=1,0 m3.s-1, aktuálny terén
Na spoznanie súčasného stavu hydrotechnici vykonali meranie výšky hladiny a prietokov po celej dĺžke Klátovského ramena. Taktiež vypracovali matematický model prúdenia povrchovej vody. Súčasný stav, ktorý je charakteristický minimálnymi, či dokonca nulovými prietokmi, v hornej časti podporuje sedimentačné procesy a tento fakt preukázal aj matematický model. Následne vytvorili modelový scenár nadlepšenia prietoku o 1, 2 a 3 m3.s-1. Ako najúčinnejší sa ukázal variant s nadlepšením o 3 m3.s-1, ktorý by aj do hornej časti ramena priviedol tečúcu vodu, ktorá by už odnášala aj sedimenty. Pre zlepšenie prúdenia vody je tiež nevyhnutné spriepustniť presypy vybudované cez rameno. V rámci modelovania vypracovali aj možný scenár sprietočnenia v súčasnosti suchého bočného ramena Soliari.
Meranie prietoku a hladiny v Klátovskom ramene pod mostom v Dunajskom Klátove
Meranie prietoku a hladiny v Klátovskom kanáli pred zaústením do Klátovského ramena v Dunajskom Klátove
Porovnanie vplyvu ostrovov na rýchlostné pole a delenie prietokov
Umelý ostrov zlepšil prúdenie v ramene aj čistotu koryta
Súčasťou riešenia, ako zrýchliť prúdenie vody v ramene, je návrh vybudovania sústavy ostrovov. Zrýchlením prúdenia vody by sa zvýšila aj miera odnosu sedimentov z koryta a vyčistenie dna. “Najlepším dôkazom je vybudovaný pilotný ostrov a pilotná štrková lavica v obci Trhová Hradská. Vytvorenie tohto prvého poprúdneho ostrova, ktorého tvar a umiestnenie delia prúdnicu, dalo základ pre riadené erozívne procesy v dne, čo je jeho hlavným prínosom,” uvádza profesor Šoltész. Prúdivé biotopy by mali v revitalizovanej lokalite vytvoriť trvalé útočisko pre prežívanie prúdomilných organizmov.
Návrh sústavy ostrovov
Vybudovaný pilotný ostrov
Pilotný ostrov
Budúcnosť projektu
Navrhnuté revitalizačné opatrenia majú vysoký potenciál zlepšiť ekologický stav vodného režimu a priblížiť sa podmienkam, aké v Klátovskom ramene boli pred jeho prehradením a odrezaním od Malého Dunaja. „Čas ukáže, kedy dôjde k realizácii dotácie vodou z Malého Dunaja, a akým množstvom sa bude rameno dotovať, ale som presvedčený, že pomôže akékoľvek množstvo vody so súčasným sprietočnením existujúcich presypov, ktoré tvoria najväčšiu prekážku prúdeniu vody,“ uzatvára profesor Šoltész. V nasledujúcich mesiacoch čaká riešiteľov projektu spolu so zástupcami spoluriešiteľských inštitúcií séria stretnutí s cieľom získať finančnú podporu na pokračovanie realizácie navrhnutých opatrení.
----------
Projekt Zlepšenie stavu mokrade NPR Klátovské rameno na území SKUEV0075, riešený v rokoch 2022 – 2024, bol financovaný z Nórskych grantov a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu SR. Hlavným projektovým partnerom bola Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Na projekte okrem Stavebnej fakulty STU spolupracoval Slovenský vodohospodársky podnik, a. s., a OZ Zelené dedičstvo – Zöld örökség.
Text: Tatiana Zaťková
Zdroj foto: Vodohospodársko-environmentálna štúdia Zlepšenie stavu mokrade NPR Klátovské rameno na území SKUEV0075 a Slovenský vodohospodársky podnik
