Na prelome apríla a mája sa už tradične konal Cykloturistický trip. Štvrtý ročník tohto športovo – edukačného podujatia tentokrát viedol z Bratislavy do Banskej Štiavnice. Počas štyroch dní sme prešli bez mála 300 km, navštívili sme mnohé zaujímavé mestá i miesta. Avšak cyklotrip nie je len o spoznávaní krás Slovenska, ale aj o zviditeľňovaní našej alma mater. Náš pelotón navštívil päť stredných škôl, kde sme propagovali SvF u nádejných uchádzačov o štúdium. Zaujímavé bolo aj interview v mestskej televízii v Trnave. Ale teraz to vezmeme pekne po poriadku.
V pondelok 24.4.2017 sa pod lomenicou stretlo 14 odvážnych cyklistov, ktorí iba matne tušili, do čoho vlastne idú. Traja doktorandi KKPS a jedenásť študentov z rôznych odborov, stupňov i ročníkov štúdia. Samozrejme, že zopár z týchto študentov sa zúčastnilo aj na predchádzajúcich ročníkoch, avšak trasa je každý rok iná a najväčšou premennou je samozrejme počasie. Ako je už dobrým zvykom slávnostne nás odštartoval pán dekan prof. Ing. Stanislav Unčík, PhD. spolu s pánom prodekan doc. Ing. Petrom Makýšom, PhD. Prítomní ceremoniálu skladania a odovzdávania putovnej vlajky bol aj Mgr. Marián Decký. Naša prvá etapa viedla naprieč starou Račou na cyklotrasu JuRaVa, ktorá spája Svätý Júr, Raču a Vajnory. Vo Svätom Jure, keď sme hustým lesom smerom na zrúcaninu hradu Biely kameň tlačili naše stroje s batožinami, neznalí pochopili, prečo má toto podujatie v názve slovo turistický. V Pezinku sme navštívili Múzeum Vinárstva, kde nás zaujala, okrem iného, najväčšia zbierka lisov v strednej Európe. Čas sme si našli aj na malé posedenie v neďalekej čokoládovni. Cestu do Trnavy sme si nadišli cez Modru a Dubové, kde nás čakala exkurzia vo vinárstve Elesko. Okrem zaujímavých informácii sme si odniesli aj zopár znamenitých vín. Neobišli sme ani kameň Elesko – socha symbolizujúca oko strážiace vinice, ktorej autorom je akademický sochár Mgr. Bohuš Kubinský. Aj keď sme sa už ponáhľali na ďalšiu pútavú exkurziu, ktorou bola návšteva pivovaru Sessler v Trnave, navštívili sme, už tradične, aj Budmerický kaštieľ. Keďže sme mali menšie komplikácie s dohodnutým nocľahom v Trnave, ponúkol som sa že, chlapci môžu prespať aj u mňa doma. Manželka súhlasila s podmienkou, že pre štrnástich ale určite variť nebude. Dvaja študenti stanovali vonku, traja spali v garáži, traja na gauči v obývačke a zvyšok na zemi v detskej izbe.
V utorok ráno sme navštívili Gymnázium Jána Hollého a Strednú priemyselnú školu stavebnú Dušana Samuela Jurkoviča. V Trnave sme ostali celé dopoludnie, pretože okrem interview do Mestskej televízie Trnava nás čakala prehliadka Vodojemu. Autorom tohto významného diela je prof. Ing. arch. Emil Belluš, statiku riešil prof. Karel Havelka. To by ste neverili ako tam hore fúka. Na poludnie sme vyrazili smer Nitra. Naša trasa viedla cez Hlohovec, kde nás očarilo empírové divadlo z roku 1802. Vytlačili sme si to aj na neďalekú vyhliadku Šianec, odkiaľ sme videli čo nás ešte ten deň čaká. Do Nitry sme išli cez Drážovce. Tu už nás čakal sprievodca pri Kostole svätého Michala archanjela. Vďaka obsiahlemu výkladu sme tak spoznali tento klenot z polovice 11. storočia úplne do základov.
V stredu ráno sme prezentovali možnosti štúdia na SvF na Súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu v Nitre. Pod nitrianskym hradom nás už opäť čakal náš dobovo oblečený sprievodca. Dostali sme výklad o histórii hradu a šíreho okolia a aj na vežu sme vybehli. A opäť sme boli v časovom sklze, pretože na poludnie sme boli očakávaní vo Vrábľoch na Gymnáziu. S vypätím všetkých síl sme do Vrábel prišli so štandardným pätnásťminútový meškaním. Tu nám pani zástupkyňa oznámila dve správy. Dobrú a zlú. Prasklo im vodovodné potrubie, takže museli rozpustiť vyučovanie. Dobrou bolo, že obed nám stihli uvariť. Našťastie sa ale našlo zopár študentov, čo aj napriek nepriazni osudu na nás počkalo a mohli sme s nimi viesť pre obe strany prínosnú debatu. Na skok z Vrábel sú Mochovce, kde sme boli pozrieť Energoland. Všetci sme sa zhodli, že sem pôjdeme ešte raz, pretože za dve hodiny sme si stihli pozrieť iba zlomok toho, čo táto interaktívna expozícia ponúka. Večer sme zamierili do Veľkých Kozmáloviec. Z miestnej hate je vodou zásobovaná práve jadrová elektráreň v Mochovciach. To nám riaditeľ Správy povodia dolného Hrona a dolného Ipľa, Odštepný závod Banská Bystrica - Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, pán Ing. Juraj Jurica a jeho nová pracovná sila, cyklistom dobre známy Ing . Peter Ivan, PhD. odovzdali komplexné vedomosti o hatiach. Nocľah sme mali v Starom Tekove, kde majú okrem bažantnice aj takú malú ZOO. Asi si viete predstaviť naše prekvapenie keď na nás pozerala dvojica klokanov, zatiaľ čo sme si vybaľovali veci z bicyklov.
Vo štvrtok sme navštívili Strednú umeleckú školu Ladislava Bielika v Leviciach. Nasledovalo Tekovské múzeum i vinárske závody – Víno Levice. Previedli nás výrobnou časťou i pivnicami. Predpovede hlásili ohromnú prietrž mračien a dážď až do nedele. Dali sme si bleskov brífing a zhodli sme sa, že si Adrián musí ísť kúpiť blatníky. Predpovede sa našťastie mýlili. Doobeda trocha síce spŕchlo, pred Počúvadlianskym jazerom bola hustá hmla a pri Štiavnických baniach trocha mrholilo, ale nakoniec vykuklo slniečko a do Banskej Štiavnice sme prišli absolútne spokojní. Večer sme slávnostne podpísali putovnú vlajku a užívali sme si zaslúžený oddych a krásy Štiavnice.
V piatok ráno nás čakala posledná exkurzia a to v Banskom múzeu v prírode, kde sme sfárali do bane Bartolomej. Z Bane sme išli rovno na vlak a počas tých pätnástich minút sme zmokli do nitky, ale to už bolo všetkým aj tak jedno. Bol to jednoducho krásny týždeň.
Veľkým benefitom pre študentov je možnosť získať touto formou zápočet z telesnej. O tom, že to nie je ľahké, svedčí aj fakt, že každý rok do cieľa nášho putovania z pravidla dôjdu len dve tretiny účastníkov. A práve preto si všetci zúčastnení zaslúžia veľké uznanie.
Účastníci: Ing. arch. Martin Hépal (vedúci), Ing. Michal Franek, Ing. Ján Hollý, Adam Švolík, Adrián Kromka, Tomáš Strenk, Dávid Baláž, Patrik Kúdela, Martin Antoni, Milan Andrejko, Michal Medviď, Dávid Granec, Bc. Matúš Kmeť, Bc. Matej Hráček.
