Pred nedávnom, 2. decembra, sme sa dozvedeli výsledky volieb na kandidáta na dekana fakulty pre funkčné obdobie 2023 – 2027. Hlavou Stavebnej fakulty aj naďalej ostáva a vo svojej funkcii ďalšie volebné obdobie pokračuje prof. Ing. Stanislav Unčík, PhD. Pána dekana sme oslovili na rozhovor, s ktorým, na našu radosť, súhlasil. Čo inšpirovalo prof. Stanislava Unčíka kandidovať, aké sú jeho plány a aj to aké zmeny fakultu a jej zamestnancov čakajú sa dočítate v rozhovore s ním.
Pán dekan, čakajú Vás ďalšie štyri roky vo funkcii dekana fakulty. Čo je pre Vás najväčšou motiváciou a kde čerpáte energiu pokračovať?
Uplynulé obdobie bolo poznačené predovšetkým pandémiou Covid-19 a z toho vyplývajúcou situáciou v celej spoločnosti, resp. celom svete. Dotkla sa samozrejme aj našej fakulty a veľká časť našej energie bola presmerovaná na riešenie akútnych problémov. Niektoré z našich plánov a vízií sme museli odložiť a preto som mal pocit, že musím „dokončiť začaté dielo“. A to bola asi aj hlavná motivácia pre kandidovanie na funkciu dekana aj pre ďalšie obdobie. A kde čerpám energiu? Predovšetkým z dôvery mojich spolupracovníkov, kolegov, ktorí ma veľmi podporovali aj v kandidovaní do ďalšieho obdobia a bez ktorých by som do toho nešiel. Je to tiež rodinné zázemie, kde mám podporu, ale aj potrebnú pohodu.
Čo Vás motivovalo alebo inšpirovalo kandidovať a nevzdať to, že ste si namiesto ľahšej cesty zvolili tú náročnejšiu?
Možno je to práve tá náročnosť cesty. Nie som človek, ktorý vyhľadáva ľahké cesty. Obdobie, ktoré je pred nami bude veľmi náročné po každej stránke. Je to výzva. Čím je výzva ťažšia a prekážky väčšie, tým väčšie je aj uspokojenie z ich zdolania. Je to ako pri horolezcoch. Čím vyšší je kopec a náročnejšia cesta na jeho zdolanie, tým väčšie je uspokojenie na vrchole kopca.
Aké boli vaše pocity a prvé dojmy po oznámení výsledkov? Čo Vám preblesklo hlavou?
Každý kto ide do určitého zápasu alebo do súťaže, ide do toho s tým, že chce vyhrať. V tomto prípade išlo o presadenie svojej koncepcie budovania fakulty, svojho programu. Je preto pochopiteľné, že prvé pocity boli pocity víťazstva, pocity, ktoré sa týkali určitého uspokojenia z prijatia mojej koncepcie. Vzápätí však prišli pocity obrovskej zodpovednosti za osud fakulty, za všetkých študentov a zamestnancov fakulty a uvedomenie si potreby zjednotenia fakulty pre naplnenie prezentovaných zámerov.
Vráťme sa ešte k predchádzajúcim funkčným obdobiam. Na čo ste hrdý, čo sa Vám podarilo, čo považujete za úspech?
Predchádzajúce obdobie bolo veľmi špecifické, náročné a nebol v ňom priestor na zásadné zmeny. Napriek tomu sa podarili niektoré veci, ktoré sú významné pre fakultu. Azda najdôležitejším je obrat v klesaní počtu študentov na fakulte, keď už niekoľko rokov po sebe zaznamenávame nie nevýznamný nárast v počte zapísaných študentov, čo sa už začalo prejavovať v celkovom raste počtu študentov na fakulte. Podarilo sa nám zvládnuť zosúladenie študijných programov a odborov HaI konania s novými akreditačnými štandardmi. Zlepšili sme sa v zapojení do európskych projektov. Rozbehli sme aktivity okolo dvojitých diplomov so zahraničnými univerzitami. Fakulta sa posunula v produkovaní špičkových vedeckých výstupov. Pokračovali sme v zefektívňovaní procesov na fakulte (dochádzkový systém, cestovné príkazy, stravovací systém a pod.). Významne sme pokročili v modernizácii a obnove priestorov a budov SvF. To všetko sú veci, ktoré si vyžiadali nemalé úsilie mnohých ľudí na fakulte. Za najväčší úspech predchádzajúceho obdobia predsa len možno považovať opätovný rast záujmu o štúdium na SvF STU a rast počtu študentov.
Aké prvé kroky budú nasledovať vo Vašej funkcii? Čo by ste chceli, aby sa podarilo zrealizovať počas nasledujúcich štyroch rokov?
Prvé kroky vo funkcii budú štandardné. Pôjde o kreovanie grémií fakulty, Vedenia fakulty, Kolégia dekana, Vedeckej rady fakulty. Následne budú musieť prebehnúť diskusie o smerovaní fakulty a organizačnej štruktúre fakulty. Tieto témy som naznačil už v mojom volebnom programe. Aby fakulta mohla čeliť výzvam doby, budú nevyhnutné zmeny, ktoré povedú k efektívnejšiemu fungovaniu fakulty, k znižovaniu náročnosti na zdroje, predovšetkým personálne, k efektívnejšiemu riadeniu fakulty, k posilneniu orientácie na mimo dotačné zdroje, predovšetkým zdroje zo zahraničných projektov, ale aj domácich projektov a ZODiek a tým k vyššej stabilite systému.
Všetko úsilie musí byť v kontexte orientácie na kvalitu, nie kvantitu a to ako v pedagogickej oblasti, tak aj vo vede a výskume.
Dlhodobým cieľom je vrátiť fakultu do pozície lídra medzi stavebnými fakultami na Slovensku vo všetkých oblastiach a zakotviť fakultu pevne v európskom systéme vzdelávania a v európskom výskumnom priestore.
Čakajú fakultu a jej zamestnancov veľké zmeny?
Už v predchádzajúcich obdobiach som mal v programe zásadnú zmenu štruktúry fakulty a to prechod od katedrovej štruktúry na štruktúru ústavov. Túto zmenu sa však nepodarilo presadiť v minulých obdobiach, v predchádzajúcom období predovšetkým v dôsledku pandémie Covid-19 a nutnosti riešiť operatívne problémy, čo odčerpalo značnú časť energie a času vedenia fakulty. Dôvody na túto zmenu však v priebehu času ešte zosilneli a dnes sa táto zmena stáva nevyhnutnou. Ak chceme úspešne čeliť tlaku vonkajšieho prostredia, ale aj vnútorných problémov, musíme prejsť na efektívnejšiu štruktúru so zásadne menším počtom základných pracovísk, ktoré však budú silnejšie, výkonnejšie, širšie zamerané, kde bude možné využívať efektívnejšie multidisciplinárne princípy, ale aj vzájomnú zastupiteľnosť. Táto zmena umožní efektívnejšie riadenie, prenos informácií a úloh z centra k jednotlivým pracovníkom cez menší počet vedúcich základných pracovísk, menšie a efektívnejšie grémiá fakulty a zvýši ich operatívnosť a v neposlednom rade zmenší celkový čas strávený tvorivými pracovníkmi neproduktívne v grémiách fakulty či na iných schôdzach.
Ruka v ruke so zmenou štruktúry bude treba urobiť aj zmeny v organizácii štúdia na fakulte. Týka sa to študijných programov, ale hlavne zefektívnenia, resp. zredukovania študijných predmetov. Cieľom týchto zmien musí byť redukcia potreby vstupov, predovšetkým personálnych, čo umožní presmerovať aktivity učiteľov k tvorivým činnostiam (výskum, projekty, publikačné aktivity a pod.). Reforma pedagogiky musí viesť aj k odstráneniu duplicít vo výučbe, ako aj neaktuálnych či zastaraných tém. „Očistenie“ študijných programov a zredukovanie počtu predmetov, ktoré budú prednášať tí najkvalifikovanejší učitelia, bude viesť k zvýšeniu kvality výučby na študijných programoch pri znížení nárokov na zdroje.
Ako by ste chceli zlepšiť financovanie fakulty tak, aby bolo financií dostatok a zároveň, aby boli zamestnanci spokojní? Dá sa to vôbec? Docieliť takú harmóniu?
Hlavným zdrojom financovania fakulty je a zostane aj v budúcnosti dotácia zo štátneho rozpočtu. Nedokážeme ovplyvniť štátny rozpočet ani metodiku delenia dotačných prostriedkov medzi univerzity. Môžeme však zmeniť našu metodiku delenia dotačných prostriedkov na fakulte tak, aby vo väčšej miere zohľadňovala metodiku Ministerstva školstva, čím by sa viac prostriedkov dostalo k tým pracovníkom, ktorí sa o ne zaslúžili. Väčšia adresnosť v odmeňovaní je cesta ako motivovať tvorivých pracovníkov a zvyšovať dotačné prostriedky na fakulte. Aj keď hlavným zdrojom financovania fakulty je štátny rozpočet, musíme sa vo väčšej miere orientovať aj na mimo-dotačné zdroje, predovšetkým projekty, zahraničné aj domáce a tiež úlohy riešené na objednávku praxe, štátnych orgánov, samospráv či iných inštitúcii (ZOD).
Pokiaľ ide o spokojnosť zamestnancov, neviem či sa dá dosiahnuť trvalý stav spokojnosti. Spokojnosť ľudí závisí nielen od reálneho príjmu, ale aj od ich očakávaní. Pritom očakávania a požiadavky každého jednotlivca môžu byť veľmi rozdielne. A aj naplnenie určitých očakávaní môže priniesť len dočasné uspokojenie.
Spokojnosť s príjmom sa často posudzuje len na základe prostriedkov získaných zo štátnej dotácie, teda na základe tarifného platu plus osobného príplatku. Množstvo finančných prostriedkov však zamestnanci získavajú aj z mimo dotačných prostriedkov. Tieto príjmy sú taktiež realizované v pracovnom čase, v priestoroch fakulty s využívaním zariadení a energií fakulty a vďaka autorite fakulty. Aj na tieto príjmy sa treba pozerať ako na príjem zamestnanca. A v tomto kontexte som presvedčený, že celkový priemerný príjem zamestnanca fakulty nie je nezaujímavý. Pravdou je, že nie všetci zamestnanci fakulty si dokážu „prilepšiť“. Časť zamestnancov je odkázaná len na príjem z dotačných prostriedkov. A tu vidím priestor pre spravodlivejšie rozdeľovanie celkových príjmov fakulty.
Treba tiež podotknúť, že financovanie fakulty nie je len o platoch zamestnancov. Fakulta taktiež nutne potrebuje prostriedky na rozvoj, na modernizáciu a zlepšovanie infraštruktúry, potrebuje prostriedky na investovanie do rozvojových projektov, ktoré v budúcnosti môžu priniesť svoje ovocie, môžu generovať ďalšie príjmy. Každý gazda vie, že ak chce žať, musí najskôr siať. A osivo stojí peniaze.
Keď som počúvala Váš prejav počas verejného vypočutia kandidátov, zaujala ma otázka o počte zamestnancov na dekanáte. Z čoho podľa Vás pramení názor, že je dekanát predimenzovaný, keď je jasné, že bez týchto supportných oddelení fakulta nemôže existovať?
Dekanátne pracoviská sú integrálnou súčasťou fakulty a bez nich fakulta nemôže existovať. Často som konfrontovaný s otázkou primeranosti počtu dekanátnych pracovníkov. Som presvedčený, že tu veľké rezervy nemáme a ďalšie znižovanie počtu zamestnancov dekanátu by už ohrozilo funkčnosť príslušných oddelení. K určitej redukcii zamestnancov dekanátu by mohlo dôjsť v prípade integrovania niektorých oddelení na rektoráte.
V niektorých prípadoch by sme potrebovali naopak, posilniť oddelenie. Napríklad, ak chceme byť úspešnejší v projektoch, predovšetkým zahraničných projektoch, musíme posilniť projektové oddelenie. Na fakultách, ktoré sú úspešnejšie v projektoch majú podstatne silnejšie príslušné oddelenie dekanátu.
A z čoho pramení názor, že dekanát je predimenzovaný? Je to predovšetkým neznalosť náplne práce jednotlivých oddelení dekanátu. Často sú nositeľmi tohto názoru ľudia, ktorí tie oddelenia vlastne ani nepotrebujú. Výkonní tvoriví pracovníci, ktorí často prichádzajú do kontaktu s oddeleniami dekanátu a vidia aká obsažná je agenda, ktorú musia pracovníci na dekanáte spracovávať, takýto názor neprezentujú.
Niektorí pedagógovia vyjadrujú nespokojnosť so súčasným nastavením, pri ktorom nestíhajú venovať sa súčasne vede a výskumu/zarábať si na seba a zároveň aj učiť a pomáhať študentom. Aký je Váš názor?
Áno, je to tak. Máme obrovské množstvo povinností, beháme od povinnosti k povinnosti a nestíhame. Do veľkej miery to súvisí s nízkou efektívnosťou našej práce, čo je dané neefektívnou štruktúrou fakulty, ako aj prílišnou rozdrobenosťou pedagogického procesu, veľkého množstva predmetov, ktoré ponúkame, dôsledkom čoho je často výučba v malých skupinách študentov. Učitelia sú príliš vyťažení pedagogikou a nestíhajú robiť tvorivé aktivity, sú unavení a často frustrovaní. Treba si uvedomiť, že drobením pedagogického procesu viac financií na fakultu nezískame. Ani vysedávaním veľkého počtu zamestnancov, prevažne vysoko kvalifikovaných na grémiách, schôdzach a poradách rôzneho druhu. Musíme sa naučiť byť efektívnejší a vytvoriť si väčší priestor pre tvorivé aktivity a možno aj na primerané relaxovanie.
Počas komunikácie a spolupráce s rôznymi stavebnými či priemyselnými spoločnosťami vyplynulo, že by mali záujem o zaradenie prednášok v podaní odborníkov z praxe (absolventov) do vyučovacieho procesu. Boli by ste naklonený k takejto spolupráci? Bolo by to pre študentov obohacujúce podľa Vás?
Tieto aktivity nie sú ničím novým. Mnoho učiteľov pozýva odborníkov z praxe, ktorí realizujú prednášky v ich predmetoch, čo je určite obohatením a spestrením pedagogického procesu. A je to veľmi pozitívne vnímané aj samotnými študentmi, ktorí dostávajú informácie priamo od odborníkov, ktorí dané problémy riešia v praxi. Určite budem tento trend podporovať aj v budúcnosti a budem rád, ak sa významní odborníci z praxe budú v primeranej miere podieľať na pedagogickom procese na fakulte.
Ak číta tento rozhovor niekto, kto Vás osobne nepozná, čo Vás najlepšie charakterizuje?
Tí, ktorí ma bližšie poznajú vedia, že mojou záľubou je záhrada. Pri pestovaní, tvarovaní a kultivovaní stromov či kríkov v mojej záhrade, pri experimentovaní s ich tvarmi, pri starostlivosti o trávnik dokážem zabudnúť na všetky problémy a načerpať sily do ďalšieho „boja“.
Prečo práve Stavebná fakulta STU v Bratislave bola Vaša voľba, kam ísť na vysokú školu?
K stavebníctvu som inklinoval už od základnej školy. Už ako chlapec som rád chodil pomáhať na stavby rodinných domov v širšej rodine. Fascinovalo ma ako domy postupne rastú a postupne sa menia a tam, kde bola holá pláň onedlho vznikne niečo čo vytvorí zázemie pre rodinu. A tak už po skončení základnej školy bola moja voľba jasná – stavebná priemyslovka a po maturite to bola Stavebná fakulta STU (vtedy SVŠT) v Bratislave. V tom čase Stavebná fakulta v Žiline ešte neexistovala a Stavebná fakulta v Košiciach mala dva roky. A potom, hlavné mesto je hlavné mesto.
Počas Vašej profesijnej kariéry ste určite mali veľa príležitostí odísť. Aký bol dôvod, že ste na Stavebnej fakulte zotrvali až dodnes?
Už niekedy v druhom roku štúdia som začal uvažovať o akademickej kariére. Inšpirovali ma moji učitelia, ktorí sa stali mojimi vzormi, zapájal som sa do rôznych aktivít ako ŠVOČ, pracoval som ako pomocná vedecká sila na katedre. No a keď prišla ponuka na pokračovanie v práci na katedre po promócii, ani na chvíľu som neváhal a túto ponuku som prijal, no a som na katedre a fakulte doteraz.
V priebehu rokov boli aj ponuky na iné zamestnanie a v jednej chvíli to vyzeralo, že odídem do veľkej firmy, ale keď som si zvážil o čo prídem a či mi možno väčší príjem vynahradí to čo by som stratil, rozhodnutie bolo jasné. A toto rozhodnutie som nikdy neoľutoval.
Na záver mi predsa nedá sa neopýtať, ako budete oddychovať a tráviť vianočné sviatky?
Vianočné sviatky sú v mojom ponímaní sviatky, ktoré patria rodine. Je to čas, keď je príležitosť stíšiť sa, vypnúť, stretnúť sa aj so širšou rodinou, na čo nie je v priebehu hektického roka čas. Je to aj príležitosť venovať spomienku aj blízkym, ktorí už nie sú medzi nami. O to viac, že môj otec by sa dožil na Štedrý večer tento rok deväťdesiatky.
Pán dekan, ďakujem veľmi pekne za rozhovor, želám Vám všetko dobré do nasledujúceho funkčného obdobia, nech sa Vám podarí splniť čo najviac Vašich plánov a nech sa Vám darí nielen v práci, alebo aj v osobnom živote. Prajem krásne vianočné sviatky.
Text: Mgr. Zuzana Chalupová a prof. Ing. Stanislav Unčík, PhD.
