V dňoch 30.06. – 05.07.2019 sa uskutočnil odborný seminár spojený s exkurziou s názvom „Po vodných dielach Rakúska alebo všetko o vode“, ktorý zorganizovala Katedra hydrotechniky SvF STU v súčinnosti so Združením absolventov a priateľov Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Garantom podujatia bol prof. Ing. Andrej Šoltész, PhD. Táto exkurzia po vodných dielach Rakúska a Talianska má viacročnú tradíciu (konala sa už v rokoch 2002, 2004, 2006, 2008 a 2010) a vždy sa stretla s pozitívnym ohlasom ako u študentov, tak aj pracovníkov z oblasti vodného hospodárstva, najmä vďaka skutočne náročnému a bohatému programu. Tentoraz sa ho zúčastnilo 16 študentov študijného programu VSVH, 4 doktorandi, 9 pedagógov zo Stavebnej fakulty STU, 10 pracovníkov z Vodohospodárskej výstavby, š. p. a 1 pracovník z Výskumného ústavu vodného hospodárstva.
1 Pyramidenkogel
Z Bratislavy sa vyrážalo v nedeľu skoro ráno na vyše 500 km dlhú cestu autobusom, pričom obed bol servírovaný osobne prof. Šoltészom. Na jeho kulinárskych špecialitách sme si pochutnali pri krásnom jazere Wörthersee. Odtiaľ sa pokračovalo k rozhľadni Pyramidenkogel, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti jazera. Svojou 100 m výškou je najvyššou drevenou vyhliadkovou vežou na svete. Jej vrcholná plošina vo výške 70 m poskytuje úžasný pohľad na panorámu Álp, jazero Wörthersee a hlavné mesto Korutánska Klagenfurt. Viacerí účastníci zájazdu využili niektorú z možností, ako zísť z rozhľadne nadol, či už tobogánom umiestneným okolo stožiara veže alebo pomocou závesného lana.
Po krátkom presune nasledovala vyhliadková plavba po Ossiachersee. Je to tretie najväčšie jazero v Korutánsku s krištáľovo čistou vodou, s kvalitou pitnej vody. Nachádza sa vo výške 502 m n. m., jeho rozloha je 10,6 km2, dĺžka 10,8 km a šírka 1,5 km. Nasledovala cesta do konečného cieľa prvého dňa exkurzie – malebnej dedinky pod úpätím Álp – Heiligenblutu, kde sme po výdatnej večeri sklonili hlavy v miestnej ubytovni, aby sme si oddýchli pred ďalším dňom našej cesty.
2 Heiligenblutu,
V pondelok nás čakala prehliadka klenbovej priehrady Kölnbrein, ktorá sa nachádza v údolí riečky Malta. Jej výstavba bola dokončená v roku 1979 a výškou priehradného múru, rovných 200 m, je najvyššou priehradou v Rakúsku. Koruna priehrady, ktorá je 7,6 m široká a 626 m dlhá, je vo výške 1902 m n. m. Kapacita nádrže je 205 mil. m3 vody, ktorú zbiera z povodia o ploche 129 km2. Na vzdušnej strane priehradného múru sa v súčasnosti nachádza skywalk, z ktorého je úžasný pohľad na okolité Alpy. Kölnbrein je súčasťou sústavy nádrží a vodných elektrární s celkovým spádom 1350 m, ktoré vyúsťujú do vyrovnávacej nádrže prečerpávacej vodnej elektrárne Rottau na rieke Möll. Odborný výklad, ako aj prehliadka útrob priehrady, bola zabezpečená pracovníkmi vlastníka tejto sústavy – firmy VERBUND.
3 Kölnbrein,
Utorok patril snáď najznámejšej sústave vodných elektrární Rakúska Glockner – Kaprun, čo je energetická sústava, ktorej viac ako 60 % vody pochádza z topenia sa ľadovca Pasterze, ktorý sa nachádza na južnej strane Álp, pričom voda je vedená dvanásť kilometrovou hydrotechnickou štôlňou z nádrže Margaritze. Samotné vodné dielo Kaprun je situované na severnej strane pohoria Vysoké Taury. S jeho výstavbou sa začalo začiatkom 2. svetovej vojny (1939), ale dokončené bolo až v roku 1955. Sústava sa skladá z troch hlavných nádrží - Wasserfallboden, Mooserboden a Margaritze. Wasserfallboden je nádrž tvorená gravitačnou betónovou priehradou Limbergsperre o výške 120 m, ktorej maximálna prevádzková hladina je na úrovni 1672 m n. m. Slúži ako vyrovnávacia nádrž a môže pracovať ako prečerpávacia elektráreň v spolupráci s vyššie položenou nádržou Mooserboden.
4 Schéma
Nádrž Mooserboden je tvorená dvoma priehradnými múrmi, medzi ktorými je pevná skala. Jeden je gravitačný betónový múr Moosersperre, vysoký 107 m. Druhý je klenbový múr Drossensperre, vysoký 112 m. Maximálna prevádzková hladina je vo výške 2036 m n. m. V roku 2011 tu bola dokončená ďalšia vodná elektráreň Limberg II, postavená v kaverne, a jej účelom je využitie výškového rozdielu hladín medzi nádržami Mooserboden a Wasserfallboden, čím sa takmer strojnásobil výkon celej tejto sústavy. Tu sme mali zabezpečenú prehliadku s odborným výkladom dlhoročného pracovníka vodnej sústavy. Po výdatnom obede sme sa zviezli lanovkou (šikmým výťahom) a pokračovali kľukatou cestou zvanou Grossglocknerstrasse. Nadšenci cestných bicyklov si nenechali ujsť príležitosť vyšliapnuť na jej vrchol, ale zastihla nás búrka, a preto sme ich radšej za sedlom počkali a celých premočených prichýlili vo vyhriatom autobuse, aby sa pri zjazde nadol nezranili na šmykľavej ceste. Grossglocknerstrasse je otvorená len počas letných mesiacov a končí pod najvyšším vrchom Rakúska Grossglocknerom (3789 m n. m.). Súčasťou tejto cesty je aj odbočka k Pasterze, čo je najdlhší ľadovec v strednej Európe s krásnou panorámou Álp, ktorú dopĺňali svište, ktoré sa pokojne nechajú kŕmiť priamo z rúk turistov.
5 Pasterze
Streda bola spojená s výletom do Talianska, kde sme sa zastavili na vyhliadke na Tre Cime, čo je impozantná trojčlenná skupina talianskych Dolomitov a je zobrazovaná ako ich najčastejší symbol.
6 Tre Cime
Pokračovali sme na klenbovú priehradu Vajont, ktorá je dnes pamätníkom nešťastia – preliatia hrádze a zatopenia mestečka Longarone v roku 1963. Doc. Kopecký z Katedry geotechniky nás zaviedol k zosuvu a povedal zopár zaujímavostí o tragickej udalosti spred 56 rokov. Cestou späť nás zastihol lejak, ale predsa len spoločnú fotografiu s priehradou Vajont v pozadí sme si nenechali ujsť. Preto sme sa už v Cortina d´Ampezzo nezastavovali a len z autobusu sme videli skokanský mostík so symbolom ZOH, ktoré sa tu konali v roku 1956 a opäť ich budú hostiť v roku 2026.
7 Vajont,
Vo štvrtok sme vyrazili na ľahkú turistiku v okolí Heiligenblutu. Nasadli sme na lanovku Heiligenblut – Schareck, ktorá nás vyviezla priamo do srdca pohoria Vysoké Taury, do nadmorskej výšky 2600 m n. m., odkiaľ sme mali nádherný výhľad a mohli sme si pozrieť Grossglocknerstrasse z iného uhla pohľadu. A po návrate sme vychádzkovým tempom navštívili Gössnitz-Wasserfall, čiže miestny vodopád s vyhliadkou.
8 Gössnitz-Wasserfall
Piatok bol dňom návratu domov, ale ešte sme ho využili, aby sme sa pozreli na vodu v jej inej podobe a kráse. Prešli sme cez priepasť Raggaschlucht, ktorá je síce dlhá len 800 m, ale voda svojou silou v skale vyhĺbila neobyčajne úzku priehlbeň, hlbokú až 200 m. Nasledoval presun k najdlhšej podzemnej lanovke na svete Gletscherexpress, ktorá nás vyviezla pod ľadovec Mölltaler Gletscher, kde aj v tomto letnom období bolo hojné množstvo lyžiarov. Tu vo výške 3150 m n. m. sme si vychutnali náš posledný obed exkurzie s prekrásnym výhľadom na južnú stranu Álp.
9 Raggaschlucht,
Domov, do Bratislavy, sme dorazili vo večerných hodinách plný nových zážitkov a poznatkov o vode. Neviem, či sme sa o vode dozvedeli úplne všetko, ale jej fascinujúca sila a možnosti jej využitia nám ostanú v hlave navždy. Dúfajme, že takéto semináre a exkurzie budú aj naďalej organizované vďaka ochote a kontaktom ľudí, ktorí sa o vodu zaujímajú a chcú tieto informácie, poznatky a zážitky šíriť ďalej, aby vodné stavby prestali byť vnímané ako niečo, čo negatívne zasahuje do životného prostredia.
Text: Ing. Lea Čubanová, PhD., prof. Ing. Andrej Šoltész, PhD., Katedra hydrotechniky SvF STU
Autori foto: doc. Ing. Ľudovít Možiešik, PhD., Ing. Juraj Škvarka, Katedra hydrotechniky SvF STU
