Naša študentka Diana Bieliková zo Združenia študentov SvF približuje pohľad na aktuálne dianie. Ako prežívajú dnešné obdobie samotní vysokoškoláci?
Denne nás prenasledujú negatívne a depresiu vyvolávajúce správy v médiách o počte nakazených, mŕtvych, analýzy pôvodu ochorenia COVID-19 a všetko sa točí okolo choroby, ktorá začne ustupovať nevedno kedy. Samozrejme, toto obdobie je pre množstvo ľudí ťažké, pretože prichádzajú o prácu, alebo v extrémnych prípadoch aj o svoje firmy či podnikanie.
Urobili sme na Slovensku dostatočné opatrenia? Nedokážem to asi posúdiť objektívne. Zo začiatku som bola naozaj veľmi prekvapená, ako skoro sa u nás zatvorili školy, firmy, väčšina prevádzok, kde sa stretávali väčšie množstvá ľudí… Dnes ale ďakujem rektorom dvoch najväčších univerzít na Slovensku - STU a UK. Ďakujeme, že ste zareagovali včas. Ďakujeme, že ste obmedzili prevádzku študentského mestečka i ostatných internátov. Nechcem si ani predstaviť, ako by sa to mohlo skončiť, ak by tieto opatrenia neboli vyhlásené v dostatočnom predstihu. Desaťtisíce nakazených po celej krajine, ktorá by sa ani nestihla pripraviť. Taký stav by naše zdravotníctvo pravdepodobne naozaj nemalo šancu zvládnuť. Mám dojem, že ich rozhodnutia vlastne vyvolali celú prvú vlnu opatrení v našej krajine.
Aké to je prežívať toto obdobie ako študent vysokej školy? Nuž, nebudeme si klamať. Prvý týždeň sme si dali prázdniny a neriešili nič. Osobne som si myslela, že sa to vyrieši tak do štyroch týždňov. Keď som si ale prečítala, čo je koronavírus zač, moje prvé myšlienky smerovali niekam ako „čo bude s našim semestrom? tento rok som v záverečnom ročníku Bc. štúdia. Ako toto obdobie zvládne naša fakulta? Budú riešenia dostatočné, vzhľadom na systém, ktorý v našom školstve panuje? Ustojíme to? Otvorí sa ešte fyzicky semester?“. Dnes už vieme, že nie. Je nám známe, že skúšky, štátnice i obhajoby budú prebiehať dištančne a začíname na to pripravovať celý systém.
Ak by však platilo, že si máme z každej situácie vziať to pozitívne, naozaj si neviem predstaviť iné obdobie alebo inú udalosť, ktorá by dokázala našu Stavebnú fakultu prebrať tak k životu, akou je tá, ktorá práve prebieha. Nielenže sa naučíme - či už študenti, alebo vyučujúci - pracovať s novými technologickými nástrojmi, akým je napríklad Google Suite, o ktorom sme inak ani netušili, že ho môžeme využívať v rámci celej univerzity neobmedzene a zadarmo, ale sme všetci nútení prebrať za seba zodpovednosť a komunikovať navzájom najlepšie, ako sa len dá. Na pravidelnej báze máme videohovory, vymieňame si navzájom desiatky e-mailov a niektorí vyučujúci sa dokonca rozhodli vytvoriť i online prednášky. Tlieskam Vám, milí učitelia, za odvahu a trpezlivosť učiť sa ovládať nové technológie a pracovať iným spôsobom, akým ste boli doteraz, niektorí i viac ako dvadsať rokov, zvyknutí. Verím, že aj pre vás je to náročné.
Nepamätám si, že by som niekedy zažila na fakulte takú podporu zo strany pedagógov, ako ju cítim dnes. Každý vám dnes na konci mailu napíše niečo ako: „Pevné zdravie!“ alebo „Držím Vám palce!“. A to sa len tak hocikedy nevidí. Ďakujem za to!
Ďalším pozitívom tejto zmeny režimu je, že máme viac času na písanie záverečných prác. Pravdou je, že študent je človek lenivý a ťažko sa núti do prípravy školských prác i v bežnom semestri. Na druhej strane, ak si vytvoríme určitú rutinu, dokážeme to zvládnuť. Tak sa vyspime do ružova a šup, písať a kresliť. Viac času už nám nikto nikdy nedá. Sme v tom všetci spolu.
Naši študenti boli dokonca natoľko aktívni a chceli pomôcť fakulte, že vytvorili anketu s otázkami týkajúcimi sa komunikácie a spolupráce medzi študentmi a pedagógmi. Verím, že každá iniciatíva sa cení. Ťažko meniť zvyklosti, ktoré sú celé desaťročia zabehnuté, treba si však uvedomiť, že aj vedeniu fakúlt treba pomôcť. Preto, ak my, študenti, máme problém, nebojme sa ozvať. Nebojme sa dať najavo naše obavy. Pýtajme sa. Všetko sa dá vyriešiť, ak sa chce. Verím, že naše vedenie nás nenechá v štichu.
Zo začiatku sa vzniesla vlna kritiky zo strany študentov, že sa im niekto z pedagógov neozýva, že nedostali presné inštrukcie a podobne. Samozrejme, deje sa to. A deje sa to z dôvodu, že sme takúto situáciu ešte nezažili. Im rovnako trvá príprava podkladov či zmena všetkých zadaní v tomto semestri. Aj vyučujúci majú strach o svoje rodiny, tiež sa starajú o svojich rodičov, o svoje deti a tiež majú množstvo iných povinností.
Preto nás všetkých prosím, zostaňme doma. Pochopme aj my našich pedagógov a vedenie fakulty. Všetci sme len ľudia. Buďme k sebe ľudskí a dobrí. Systém sme my, a preto si pomáhajme. „Sharujme“ medzi sebou informácie. Držme si všetci palce a hlavne a predovšetkým, buďme zodpovední. Nech toto obdobie čo najskôr a s čo najmenšími následkami všetci prekonáme.
Spolu to zvládneme!
Diana Bieliková,
Združenie študentov Stavebnej fakulty STU,
3. ročník B-TMS
