Výrazná dominanta západnej časti Bratislavy, kocka pútajúca pohľady už z diaľky, červeno-biele dielo podmaňujúce si okolie z výšky svahu Bubnovky, či jednoducho sídelná budova Slovenského národného archívu - jej siluetu pozná v Bratislave každý, no koľkí z nás mali príležitosť vstúpiť do priestorov tejto stavby, do budovy inštitúcie, kde odpočívajú slovenské kultúrne poklady?
Budova Slovenského národného archívu (SNA) na Drotárskej ceste v Bratislave patrí medzi stavby, kde každý deň nezavítajú zvedaví návštevníci. SNA je najväčším verejným archívom na Slovensku, uchováva písomnosti alebo dokumenty celonárodného významu z našej minulosti pre budúcnosť. Zo základného určenia stavby vyplýva, že jej hlavným používateľom nie sú ľudia, ale archívne dokumenty. Archívne dokumenty uložené v archívnych škatuliach, ktorých je dnes - ako hovoria archivári - približne 50 kilometrov, teda toľko, aká je vzdialenosť z Bratislavy do Trnavy. Záujemcovia môžu v archívnych dokumentoch bádať v priestoroch bádateľne, ktorá je jedinou verejnou prevádzkou v budove. Na výber majú materiál z desiatok archívnych fondov, ktorý personál archívu pripraví na štúdium väčšinou do dvoch pracovných dní.
Architekt Vladimír Dedeček (1929 - 2020) so svojím ateliérom dostal začiatkom 70. rokov 20. storočia nepochybne netradičné zadanie. Navrhnúť účelovú budovu archívu - prvú stavbu tohto typu vo vtedajšom Československu, v krajine s minimálnou tradíciou archívnictva a ešte menšou archívnou infraštruktúrou. Samotný SNA v tom čase sídlil v niekoľkých bratislavských budovách, časť archívneho materiálu bola uložená v depote až na hrade Červený Kameň. Ako sa architekt so zadaním popasoval je z exteriéru dostatočne viditeľné. My sme však chceli nazrieť aj do srdca objektu.
V rámci cyklu spoznávania ikonických (česko-)slovenských stavieb 20. storočia sme sa tento rok rozhodli, že objekt archívu “deanonymizujeme” a sprístupníme našim študentkám a študentom, predovšetkým zo študijného programu Pozemné stavby a architektúra. Exkurziu sme naplánovali na piatok 12. mája a z dôvodu limitovaného počtu miest oslovili predovšetkým študentky a študentov z končiaceho ročníka. Dvadsiatka z nich tak dostala deň po odovzdaní svojich diplomových prác jedinečnú príležitosť vidieť nielen ďalšie dielo architekta Vladimíra Dedečka, ale spoznať aj archív ako inštitúciu s nesmiernym významom pre Slovensko.
Zvyšok programu sa niesol v tradičnom exkurznom móde. Netradičné boli však prevádzky, ktoré sme videli - väčšinu z nich sme zažili zrejme po prvýkrát v živote. V sprievode Mgr. Márie Zsigmondovej, vedúcej oddelenia služieb verejnosti SNA, sme postupne navštívili priestory knižnice, reštaurátorského ateliéru, kancelárií, jedálne, schodísk, chodieb a - samozrejme - jeden z depotov, teda srdce archívu, sklad archívnych dokumentov. Už spomínanú bádateľňu sme nevynechali. Práve tu sme exkurziu symbolicky začali, a to fundovaným úvodným slovom pani Zsigmondovej, doplnenej stručným pripomenutím diela architekta Vladimíra Dedečka doc. Ing. arch. Evou Boreckou, PhD. a symbolickým naznačením kontextu - niekdajšieho susedného objektu Amfiteátra Ing. Andrejom Bistákom, PhD. od autorov Štefana Svetka a Borisa Džadoňa.
V ikonickom trezore nad Bratislavou (pre úplnosť treba povedať, že už dobové recenzie stavby otvárali otázku správnosti pomeru nadzemnej a podzemnej časti budovy) sa nachádza aj ďalší priestor, ktorý sme dosiaľ nespomenuli. V našom prípade sme si ho nechali na záver úmyselne. Vyhradili sme si preň špeciálny plán. 180-miestna prednášková sála, dômyselne situovaná pod rovinou nástupu v najvyššom mieste terénu, sa už dlhšie nevyužíva. Vďaka ochote zamestnancov SNA sme do jej priestorov vrátili život (hoci len na pol hodinu) a okrem spoločnej fotografie tu naši študenti pod vedením Ing. arch. Ing. Zuzany Šiškovej, ako sa na budúcich architektov patrí, naskicovali svoje čerstvé dojmy a zážitky z tejto významnej architektúry.
Vznikli tak kresby, ktoré zvečňujú dve hodiny prežité v introvertnej stavbe, ktorá síce stojí na kopci, ale možno paradoxne nepúta pozornosť. Vyplýva to zrejme už z jej účelu, no niekedy je to aj na škodu - po štyridsiatich rokoch prevádzky si ikona nepochybne zaslúži väčšie investície a opravy, ktoré potrebuje nielen prednášková sála. Interiéry stavby napriek tomu starnú pomerne kultivovane, na čom má podstatnú zásluhu kvalitná práca Dedečkovho “dvorného interieristu” architekta Jaroslava Nemca, ktorý tu pracoval predovšetkým s drevom, sklom a prírodným kameňom. Ďalšími členmi autorského kolektívu bola Ing. arch. Mária Oravcová, ktorá vypracovala vykonávací projekt, a statik Miloš Hartl, riešiaci nosné konštrukcie pre netypické zaťaženie tisíckami archívnych dokumentov.
Naša exkurzia, ktorá podčiarkla humanitný rozmer univerzitného vzdelávania, tak potrebný aj na univerzite technického smeru, sa stretla s veľkým úspechom. Klasickú spoločnú fotografiu pred budovou nám prekazil nekonečný dážď, podobne ako prehliadku susedného pozemku s málo známymi výhľadmi na Bratislavu, kde pôvodne stál spomínaný Amfiteáter dokončený v roku 1984. Vďaka nesmiernej ochote kolektívu zamestnancov SNA, ktorému touto cestou ešte raz vyslovujeme naše veľké poďakovanie, však exkurziu v prípade záujmu zopakujeme aj v zimnom semestri 2023/2024. Pretože - na minulosť netreba zabúdať. Nielen na tú stavebnú a architektonickú.
To, že budova vzbudzuje medzi mladšou generáciou obdiv a záujem dokazuje ešte aj iná skutočnosť. Takmer paralelná, druhá exkurzia, ktorú týždeň po našej návšteve - v piatok 19. mája - zorganizoval kolega z Katedry konštrukcií pozemných stavieb Ing. Peter Hanuliak, PhD. pre zahraničných študentov programu Civil Engineering v rámci predmetu Constructions in Architecture. Tí si z ponuky stavieb sami zvolili práve návštevu budovy SNA.
Text: Ing. Andrej Bisták, PhD., Katedra technológie stavieb, Ing. arch. Ing. Zuzana Šišková, Katedra architektúry, spolupráca: doc. Ing. arch. Eva Borecká, PhD., Katedra architektúry, foto: Andrej Bisták, skice: študentky a študenti programu I-PSA
