Tradičná jesenná exkurzia Nezávislej odborovej organizácie pri SvF STU bola tento rok vystavená náporom nepriazne, ktorú so sebou priniesol koronavírus. Kritická situácia spôsobená pandémiou sa neustále menila, preto sme aj my museli prijať zmenu v pripravovanom programe a výlet do Poľska sme zrušili. Napokon, boli sme radi, že sa táto exkurzia vôbec mohla uskutočniť.
Našou prvou zastávkou bola mohyla generála Milana Rastislava Štefánika v Ivanke pri Dunaji. Mohyla, ktorej autorom je architekt Dušan Jurkovič, bola postavená na mieste, kde sa 4. mája 1919 zrútilo lietadlo Caproni 450, ktorým sa na Slovensko vracal M. R. Štefánik. Tento rok bolo 140. výročie jeho narodenia, preto sme sa rozhodli na znak úcty položiť k pamätníku kyticu kvetov.
Ďalej sme pokračovali v našej ceste do Hornonitrianskeho banského skanzenu v obci Sebedražie, pri Prievidzi. Do podzemia hnedouhoľnej bane Cígeľ nás odviezol banský vláčik. Tam sme sa dozvedeli viac o namáhavej práci baníkov, technike, s ktorou pracovali, ale aj o zaujímavých príbehoch z tajomného podzemia. Ing. Oršula nás oboznámil s prácou baníka, so všetkými jeho úkonmi od vstupu do šatne až po ťažbu uhlia. V šatni sme všetci dostali prilbu, plášť a prenosné svetlo, a pokračovali sme do útrob bane. Rozprávanie o práci baníkov, o ich neľahkom živote v bani, a tiež o úskaliach, ktoré na nich číhali zo všetkých strán, nás veľmi zaujalo. Až vtedy sme si uvedomili, aká je vlastne práca baníka ťažká a nebezpečná. Keby sme tam neboli, nikdy by sme si to nevedeli predstaviť.
Náš prvý deň sme ukončili v Kežmarských Žľaboch, kde sme boli ubytovaní.
Druhý deň sme cestovali do Bachledovej doliny. Tu sme sa lanovkou vyviezli k turistickej atrakcii k Chodníku korunami stromov, kde sme miernym stúpaním prešli zo zeme až do výšky 24 metrov, priamo ku korunám stromov. Trasa chodníka o dĺžke 1234 m nás previedla druhovo pestrým lesom, kde nás čakali rôzne prekvapenia i poučenia. Úplne si nás získal panoramatický výhľad z terasy 32 metrov vysokej veže, kde sa nám naskytol fantastický pohľad na Belianske Tatry, Pieniny a malebné Zamagurie.
Ďalšou našou zastávkou bol Ždiar.
V Ždiari sme navštívili múzeum tradičnej goralskej kultúry Ždiarsky dom. Toto múzeum zriadila obec v roku 1972 podľa vzoru starých ždiarskych dreveníc, aby tak prezentovala kultúru Ždiaru návštevníkom Tatier. Veľmi milo nás prekvapila vedúca múzea s ponukou absolvovať Ždiarsku svadbu. Návrh sme prijali s veľkým nadšením. Dvaja účastníci z nášho zájazdu predstavovali ženícha a nevestu a jeden z nás robil starejšieho a oddával našich snúbencov. Bolo to niečo úžasné, každému sa to veľmi páčilo.
Posledný deň sme sa zastavili v Jánskej doline. Navštívili sme Park MINI SLOVENSKO, v ktorom sa nachádza takmer 30 nádherných miniatúr vybraných slovenských kultúrnych pamiatok v mierke 1:25. Hrady, zámky, kostoly, zvonice, ale aj záhradná železnica v mierke G s piatimi traťami a niekoľkými vlakmi, to všetko pod holým nebom v príjemnom lesoparku.
Našou poslednou zastávkou bola návšteva kráľovského mesta Kremnica, kde sme si pozreli zaujímavú expozíciu v Múzeu mincí a medailí.
Záverom môžeme skonštatovať, že pozitívne reakcie na jesennú exkurziu sú dôkazom toho, že sa nám podarilo navštíviť ďalšie zaujímavé a výnimočné miesta a mestá, múzeá a doliny nášho krásneho Slovenska. Nazdávame sa, že podobne to bude aj na budúci rok, preto sa už teraz tešíme na rekreačno-turistický program exkurzie 2021!
Text: Mgr. Judita Talostanová, členka výboru NOO SvF, foto: Ing. Miloslav Štujber, predseda výboru NOO SvF
