Projekt RECARE (2013 – 2018) spojil výskumníkov z 27 rôznych organizácií, na ktorom sa podieľal aj kolektív riešiteľov z Katedry vodného hospodárstva krajiny, Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Riešiteľské kolektívy pochádzali z 24 európskych krajín, čím sa podarilo vytvoriť unikátny multidisciplinárny tím, ktorý sa zaoberal spôsobmi hodnotenia súčasného stavu ohrozenia pôdy a hľadaním inovatívnych riešení na zabránenie ďalšej degradácie pôdy naprieč Európou, a to od Islandu až po Cyprus.
Dňa 27. septembra 2018 sa konala záverečná konferencia v Bruseli, kde boli prezentované hlavné poznatky a riešenia problematiky degradácie pôdy. Jedným z hlavných výsledkov projektu RECARE bolo, že za účasti zainteresovaných strán je možné realizovať praktické riešenia mnohých problémov, ktoré degradujú a poškodzujú pôdu a majú často závažné dopady pre ľudstvo. V rámci konferencie bola aj živá diskusia pozvaných účastníkov, kde hlavnou témou bola nielen vzájomná informovanosť o stave a riešeniach, ale aj budúcnosť využitia a ochrana pôd v Európe.
Záverečnej konferencie sa zúčastnilo 103 ľudí z 21 krajín, pričom sa počas celého dňa konštruktívne diskutovalo a celé publikum zdieľalo svoje myšlienky a skúsenosti. Konferenciu otváral Josiane Masson z DG Environment (Európskej komisie pre životné prostredie), po ktorom nasledovali príspevky; Jabier Ruiz zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), Ana Rocha z európskej organizácie vlastníkov pôdy, Gundula Prokop z rakúskej agentúry pre životné prostredie a Tomasz Stuczynski z Katolíckej univerzity v Lubline, ktorí sa zároveň spolu s ďalšími zainteresovanými stranami zúčastnili diskusie.
Obrázok: Josiane Masson z DG Environment (Európska komisia pre životné prostredie)
Archív z vystúpení je dostupný na uvedenom odkaze:
https://wakelet.com/wake/eb9c31c5-2ea7-4deb-bb12-1a54da01b16f
Diskutované návrhy riešení sa zameriavajú na celý rad praktických postupov, ako je napríklad použitie mulčovania pomocou rastlinných zbytkov z lesného hospodárstva na zabránenie erózie pôdy po lesných požiaroch. Ako technologické riešenia je vhodné aplikovať drenáž, ktorá zabráni strate organických látok v rašelinových pôdach. Ďalšie odporúčané postupy majú riešiť dlhodobé hrozby, ako napríklad znečistenie pôd ťažkými kovmi v Rumunsku a Španielsku, kde bojujú s problémami najviac znečistených lokalít v Európe. Z dlhodobého hľadiska sa pre niektoré lokality predpokladá zmena štruktúry pôdy a pokles úrodnosti, čo má priame následky na živobytie ľudí a na kvalitu životného prostredia. Prostredníctvom výskumu na rozličných experimentálnych pracoviskách po celej Európe, ktoré pracujú s miestnymi komunitami, vypracoval výskumný tím praktické odpovede na riešené pôdne hrozby, ktorým v súčasnosti čelíme.
Obrázok: Diskusia účastníkov záverečnej konferencie projektu RECARE
Dr. Rudi Hessel ako vedecký koordinátor projektu RECARE, uviedol:
"Boli sme naozaj potešení, že sa k nám pridalo toľko ľudí z oblasti politiky, podnikateľskej sféry a mimovládnych organizácií, aby sme mohli hovoriť o našej vede a o dôsledkoch problematiky. Tento deň sa dá charakterizovať ako intenzívna výmena názorov, ktorá skutočne odzrkadľovala prístup celého projektu RECARE. Výskum pokračuje a podnikáme kroky na to, aby sme zabezpečili, že všetky tieto informácie a možné riešenia budú ľuďom k dispozícii”.
Dr. Ana Frelih Larsen, ktorá koordinovala politickú prácu v projekte, konštatovala:
"Zo všetkých príspevkov bolo jasné, že ľudia sú znepokojení stavom pôdy a dôsledkami jej degradácie a aké to bude mať následky pre budúcnosť nás všetkých. Na druhej strane bolo jasné, že existuje množstvo techník na obhospodarovanie a manažment pôdy, len potrebujeme nájsť spôsoby, ako zabezpečiť ich realizáciu."
Jane Mills, ktorá koordinovala publicitu projektu, uviedla:
"Podobne, ako v prípade mnohých udalostí, ktoré dnes ľudia zdieľajú na sociálnych sieťach, aj my sme mali tu možnosť danú udalosť zdokumentovať. Takže ak ste to nestihli, môžete zažiť tento deň prostredníctvom tweet-u, obrázkov alebo videí, ktoré zdieľali ľudia. Nemôžeme tento deň vrátiť, no je k dispozícii archív o tom, čím ľudia prispeli a ako dúfajú, že sa bude v práci pokračovať. "
prof. Ing. Silvia Kohnová, PhD.
V prípade záujmu o rozhovor prosím kontaktujte Jane Mills alebo Matta Reeda: Jane Mills – jmills@glos.ac.uk; Matt Reed – mreed@glos.ac.uk
