V júni tohto roku uplynulo 85 rokov od narodenia vysokoškolského pedagóga Stavebnej fakulty STU v Bratislave profesora Ivana Gschwendta, významného odborníka cestného staviteľstva.
Narodil sa v starobylej Nitre. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1958 na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU) v Bratislave.
Svoju profesijnú činnosť začal v n. p. Cesty Nitra, ale už v roku 1960 nastúpil do oddelenia Ing. Medelského vo Výskumnom ústave inžinierskych stavieb (VUIS) v Bratislave. Tu začala jeho výskumná práca, ktorej sa neprestal venovať. V roku 1960 obhájil dizertačnú prácu s tematikou vodného a teplotného režimu vozoviek a získal vedeckú hodnosť kandidáta technických vied (CSc.). V rokoch 1960 až 1987 pracoval na výskumnom ústave ako výskumný pracovník, zároveň ako vedúci oddelenia Cesty a diaľnice, pričom v rokoch 1985 až 1987 bol zástupcom riaditeľa pre výskum. Vedeckú hodnosť doktora technických vied (DrSc.) získal v roku 1984. Absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí, napríklad Transport and Road Research Laboratory v Anglicku, neskôr v Centre de Recherches Routiérs v Belgicku a v Technical Research Centre vo Fínsku. Ako expert na konštrukcie vozoviek pôsobil aj v Iraku.
Vysokoškolským profesorom v odbore Teória a konštrukcie inžinierskych stavieb bol menovaný v roku 1987 a zároveň prešiel z výskumného ústavu na Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave na miesto vedúceho Katedry dopravných stavieb.
V priebehu viac ako 45-ročnej výskumnej práce v oblasti cestného staviteľstva zameranej na skúšanie cestných stavebných materiálov a na technologické postupy v cestnom staviteľstve, sústredil sa aj na mechaniku vozoviek. Je spoluautorom návrhovej metódy netuhých vozoviek. Táto metóda bola (a zostala) základom napr. pre katalóg vozoviek (Dopravoprojekt 1984) a po viacerých úpravách aj podkladom pre Katalóg konštrukcií vozoviek, ktorý v roku 2011 vydalo vydavateľstvo JAGA. Profesor Gschwendt je významným odborníkom aj v oblasti navrhovania a stavby vozoviek s cementobetónovým krytom.
Ako člen normalizačnej komisie (SÚTN SR) vypracoval viacero technických noriem STN a pripravil viac ako 10 prekladov EN do sústavy noriem STN EN.
Vyratúvať tituly článkov veľmi bohatej publikačnej činnosti jubilanta (napr. v časopisoch Silniční obzor, Inžinierske stavby – v ktorých je aj členom redakčnej rady), by zabralo veľa miesta. Vyzdvihnúť však musíme publikovanie v zahraničí, keď v roku 1972 a potom v roku 1997 akceptovali organizátori International Conference on the Structural Design of Asphalt Pavements (v Londýne) a VIII. Konferencie v Seatli príspevky o dimenzovaní vozoviek. Širšiu publicitu v odbornej verejnosti mali postupne vydávané knihy : „Vozovky – konštrukcie a ich dimenzovanie“ (1999), „Vozovky – materiály a technológie“ (2001), „Vozovky – obnova, zesilování a rekonstrukce“ (2004). Tretia bola spracovaná v spolupráci s kolegami z ČVUT a VUT. Ďalšie dve knihy sú dokumentom o projektovaní a stavbe diaľnice a rýchlostnej cesty : „Považská diaľnica Bratislava – Žilina“ (JAGA 2007), „Rýchlostná cesta R1“ (JAGA 2013). Veľký význam pre študentov stavebných fakúlt majú vysokoškolské učebnice a skriptá, ktorých bol autorom (napr. Mechanika vozoviek, Kvalita pozemných komunikácií, Diagnostika a rekonštrukcie dopravných stavieb).
Bol členom (v niektorých ešte aj dnes) viacerých profesijných inštitúcií, ako napr. Slovenská asociácia pre asfaltové vozovky (SAAV), Slovenská spoločnosť pre mechaniku, Česká společnost pro mechaniku, Slovenská cestná spoločnosť ZSVTS (dlhoročný predseda). Od roku 1983 pôsobil ako člen technického výboru Svetovej cestnej organizácie PIARC/AIPCR, v období 1994 až 2008 bol predsedom Slovenského národného komitétu tejto organizácie.
Za svoju vedeckú prácu a prínosy v oblasti mechaniky vozoviek, navrhovania a dimenzovania vozoviek, ako aj technológií a diagnostiky vozoviek dostal viacero ocenení. Dostal striebornú aj zlatú medailu ZS VTS, Medailu rektora STU v roku 2003 a dekana Stavebnej fakulty ŽUŽ v roku 2004. V roku 2012 jeho prácu ocenil ZS VTS titulom Propagátor vedy a techniky. V roku 2018 získal ocenenie Literárneho fondu za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej vedy doma aj v zahraničí.
V oblasti vedného odboru Teória a konštrukcie inžinierskych stavieb prof. Ivan Gschwendt vyškolil 17 vedeckých ašpirantov (CSc.) a 3 absolventov doktorandského štúdia (PhD).
Jeho aktivity sú úzko späté aj s výskumnou činnosťou podporovanou Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV, v ktorých bolo vyriešených viac ako 10 grantových projektov, ktorých bol vedúcim.
Veľmi významnú úlohu v jeho profesijnom živote malo priateľstvo a spolupráca s Ing. Ivanom Poliačkom. Jubilant je odborným garantom seminárov Ivana Poliačka, ktorých bolo doposiaľ XXIII.
Jubilant je v súčasnom období emeritným profesorom na Katedre dopravných stavieb SvF STU, naďalej sa venuje mladej generácii inžinierov a neustále odovzdáva svoje skúsenosti mladším kolegom.
Do ďalších rokov mu prajeme veľa zdravia a pracovného elánu.
